Červenec 2009

Medzi nebom a peklom .... v tej spoločnosti našej

29. července 2009 v 21:04 | pheo |  Komentáre
Spoločnosť, fenomén už od kolísky ľudstva, od prvých zoskupovaní ľudí. Miesto kde sa dá žiť a tiež miesto, kde sa môžu skočiť všetky sny jednotlivca. Niečo tak neoddeliteľné pre myseľ človeka ako vzduch pre jeho telo a predsa môže pomaly otravovať a nakoniec zadusiť.

Spoločnosti sa rozlišujú mnohými znamkmi- veľkosťou, zameraním, obsadením, .... avšak majú niečo spoločné. Vždy sa tam nájde skupina (alebo jednotlivec), ktorý udáva smer. Niekto, koho názory sú tie dôležité a hlavne, správne. Takýchto jedincov voláme dominantný. Medzi ich vlastnosti môžeme zaradiť všemožné spôsoby ako svoju pozíciu veliaceho udržať. Obyčajne neznesú oponentov.
Druhú skupinu ľudí tvoria ľudia ktorý radi a ľahko( vôbec si to neuvedomujú) prijímajú názory svojho okolia.
V neposlednom rade je tu skupina ľudí, ktorá sa snaží zmeniť smer skupiny. Nie sú spokojný s jej smerovaním a robia všetko preto aby to tak nebolo. Často vtedy narážajú na "dominantných". Ak "vyhrajú" stanú sa novými dominantnými.
Tieto tri skupiny predstavjú tri limity ľudského správania. V realite sa však častejšie nazarí na kombinácie týchto troch faktorov v ľubovoľnej kombinácií.
100, 0, 0 - rozmaznanec
0, 100, 0 - maximalne poddajný
0, 0, 100 - rýpal
50, 0, 50 - diktátor

Členenie ľudí do skupín ("Vždy je niekto dôležitejší" :) ), či je to členenie u primitívnych indiánskych kmeňov , alebo v vyspelých spoločenstvách civilizácie - firemná personalistika. Je celkom zaujímavé sledovať ako si ľudia nahovárajú že všetci sú si rovný ale všade kde sa vyskytuje spoločnosť to tak akosi neplatí.
Hovoríme si že máme slobodnú vôľu a pritom slobodu zažije len málokto. V podstate to čo my žijeme, spoločnosť ktorú zdieľame , je len väzenie vo väčšom vydaní. Všade kde sa pozriete sú určité pravidlá, nariadenia. Kde si tu sa vytráca tá ospevovaná sloboda. Niekde kde Vám odpočúvajú telefonáty, čítajú emaily, kontrolujú Vás na každom kroku , ..... , v záujme vyššieho dobra. Je pozoruhodné s akou ľahkosťou ľudiazahadzujú osobnú slobodu a hádžu si ďalšie a ďalšie povinnosti na seba. V záujme "mieru a poriadku na zemi" boli a sú vykonávané hrozné činy viď (Afganistan, Irak). Toto je ďalším typickým znakom asi každej spoločnosti, schopnosť spojiť sa ak majú cieľ , ak ich niekto povedie ako to stádo. Na tomto princípe stoja vlastne všetky cirkvi, ktoré majú v rukách ešte jeden a asi ten najsilnejší tromf, a to je vidina večného života. Strach zo smrti patrí medzi tie najsilnejšie ľudské emócie a cirkvi im ponúkajú to , po čom zúfalo dychtia a to je istota , istota toho čo bude po smrti, a ako sa budú mať po smrti. "Konajte ako kážeme a budete mať večný život", to je môj pokus o zjednotenie podstaty všetkých náboženstiev do jednej vety. Veľmi jednoduché pravidlo, ale je to dvojsečná zbraň, na jednej strane môže priniesť veľa úžitku ale na druhej strane ešte väčšiu koncentráciu moci, čo je už len krôčik k ďalším a ďalším nešťastiam. Ja osobne vieru ako takú nepopieram, ale vadí my keď prekročí hranicu medzi vierou a svetským životom. Cirkev nemá čo zasahovať do politiky, nemá čo vyhlasovať vojny , džihády a inkvizície. Mne vadí iba tá organizovanosť , pretože je založená na ľuďoch, na ľudských mysliach, ktorý sa však robia bezchybnými a teda schopnými rozkazovať. Veď ich predsa riadi neomylný boh. Ja sa im bojím veriť .

Spoločnosť je založená na organizovanosti, je riadená ľuďmi. Môže pomôcť ale aj zahubiť. Všetko závisí na pastieroch stáda. Bol by som asi priveľký idealista keby som tvrdil, že všetci pastieri sú dobrý ujovia. Avšak túžbe po moci , po schopnosti mať ešte viac, podľahne veľká väčšina tak stádo skoro vždy neputuje napred ale aj dozadu prípadne dokola. Ja sa tohto usporiadania desím. Ale zas na druhej strane viem že iný spôsob nemôže byť pretože to by sa musel zmeniť človek ako druh. Tento systém do nás vložila už "matka príroda". Je však na nás ako tento systém nastavíme, či budeme moc uvoľňovať alebo naopak koncentrovať. Myslím si že koncentrácia moci je cesta vedúca do záhuby, skôr by som privítal systém v ktorom by sa moc postupne časom uvoľňovala až by viedla k (podľa mňa ideálnemu stavu) anarchií. Som anarchista, ale beriem ju skôr ako akýsi ideál, ktorý by znamenal pre túto spoločnosť katastrofu keby sa nastolil. Ako som už spomínal, musel by sa zmeniť človek ako druh, postúpiť o krôčik ďalej. Človek by sa mal viesť už od mala k zodpovednosti a vytvárať v ňom otvorenosť mysle. Sú to predpoklady k tomu uvoľňovaniu. Avšak k dnešnému dňu mám skôr skeptický pocit, skôr vidím opačný trend, vidím že školy neprodukujú osobnosti ale kusy, vidím že cirkvi neukazujú cestu ale priamo prikazujú práve jeden smer. Spoločnosť v obecnosti nenúti ľudí uvažovať ale vytvára z nich konzumentov, poslušné ovečky, ktoré pôjdu s nimi aj do pekla.

Posledným znakom ktorý v tu rozoberiem, je strach z neznáma. Je to fenomén ktorý asi najviac drtí. Byť iným my pripadá ako rozsudok dlhoročného väzenia, možno aj doživotného , pokiaľ človek nenájde to , čo mu pomôže z tej samoty utiecť. Ak ste iný a vylúčia Vás na okraj, ste proste nahraditeľný, chýbať im nebudete.Byť iným, byť originálom, je ťažká cesta, jej súčasťou je nevyhnutne aj pád na samé dno do samoty (ak sa pošťastí tak len raz a nakrátko). Veľmi zmiešané pocity ma naplnia (od úplného amoku až po pohŕdanie) keď počujem že všetci sme iný, každý je originál pritom viem že to také jednoduché nie je, a že sú to znova sladké reči ktorými spoločnosť zakrýva svoje chyby. Normálny človek je na výslní. Takto by si mal vyzerať, takto by si sa mal správať, takto obliekať, takto konať. Spoločnosť je fabryka na kusy. Neprispôsobivých vyvrhne ako odpad. Niekedy sa však stane aj to že niektorý z tých neprispôsobivých sa stanú nové vzory pre tie kusy, nový trend, nová móda, nová hudba a pod.

Život v spoločnosti je ťažký, avšak reči že život je pes a pod. neuznávam, pretože život je vždy taký aký si ho urobím. Keď ho chcete mať taký ako je vo vašich snoch tak sa pripravte (znie to možno paradoxne ale na toto sa nedá pripraviť, nikdy neviete, čo vám skrži cestu. Tu platí naozaj že osobná skúsenosť je najlepší ale zároveň najtvrdší učiteľ) na to že je to cesta možná , ale nie zaručená. Ak Vám stačí priemer tak priemerný život získate veľmi rýchlo, ale potom sa nesťažujte že ste chceli viac, lebo vtedy už býva neskoro na nejaké veľké zmeny.
Spoločnosť je fenomén, miesto kde každý chce byť normálnym, len málokto iným. Miesto kde získate meno, postavenie, šťastie, ale aj miesto ktoré Vás môže úplne odrovnať. K životu sa teda stavajte ako chcete ale nikdy by ste sa naň nemali sťažovať pretože je taký aký ste si ho urobili.

Videá I.

21. července 2009 v 21:23 | pheo |  Pekné veci
Každá chvíľa je zaujímavá stačí sa len pozorne pozerať



Proste takto si nejako predstavujem vtipnú reklamu :)




Niečo veľmi pekne nepovedané



Aj keď je nás mnoho tak sa dá blbnúť



Jednoduchý nápad, a predsa to bolo nejaký čas najsledovanejšie video na YouTube :)


Tá viera naša, dnešná

21. července 2009 v 19:33 | pheo |  Komentáre
Možno téma v ktorej sa pohybujem na tenkom ľade, o ktorej ja sám pochybujem a otvorene priznávam že neviem. To je tema na ktorú sa doma nedá rozprávať a ľudí čo majú ňu názor nie je veľa. No možno ... každý vie povedať či verí alebo neverí, ale svoje argumenty si nevie obhájiť.

Prečo vlastne veríme ? Čo nás vlastne tlačí k tomu aby sme začali veriť ? Nie je to znovu naša ľudská lenivosť. Viera je veľmi pohodlným spôsob zbavovania sa zodpovednosti,
(čo pre človeka vlastnosť daná samou prírodou). Je jednoduchšie fakty len slepo prijať a riadiť sa podľa nich bez hlbšieho zamyslenia nad dôsledkami.

Viera ponúka akýsi azyl pred strachom, ktorý y bol pre väčšinu z nás neznesiteľný. Tomuto pridáva aj fakt, že človek už od svojích počiatkov si vytvára božstvá. Tie mali rozhodovať o jeho osude a osude celého sveta. Je to akási tendencia, že všetko nepoznané musíme poznať aj keď tomu nechápeme, musíme sa ujistiť, že nám nič nehrozí. Ano je to ten naprimitívnejší strach o ..., ktorého sa potrebujeme nejakým spôsobom zbaviť. Tu viera plní svoju nezanedbateľnú rolu ako lekár ale aj ako kat.

Viera s druhého človeka je nezastupiteľná v každom vsťahu. Bez obojstranného vieri v toho druhého vzťah neexistuje.
Viera v určité ideály nám určuje smer naším životom. V každoddenom živote sa nimi riadime, riadia naše presvedčenie a morálku. Bez priania si lepšieho sveta by sme stále boli v dobách temna. Dnes sa možno už nenosia, ale v časoch najväčšej krízy, je práve viera najsilnejšou zbraňou proti nepriateľovi.
Viera vytvára krásne predstavy v naších hlavách, robí náš život krásne sladkým.

JE NAZASTUPITEĽNÁ, JEDINEČNÁ, ALE ...
Na vieru sa dá aj pozerať z druhej stránky ako na nástroj totálne účinného ovládania. Silné slová ? Nemyslím si.
Viera(myslím obecne , nie len viera v boha) je nástroj, ktorý tí šikovnejší využívajú už celé veky na ovládanie más. Či už faraóni v dávnom Egypte boli považovaný za bohov na zemi, cirkev ktorá riadila myslenie ľudí v stredoveku , cez križiacke výpravy a inkvizície, obe svetové vojny. Vlastne väčšina ľudského konania je podmienená vierou v niečo/niekoho. Zoberme si napríklad aktuálny prípad kmeňové bunky - je to technológia ktorá by mohla zachrániť veľké množstvo ľudí , do opozície sa však stavia cirkev. Hovorí Vám že tento smer by sme mali úplne zatratiť. Využívajú svoje postavenie a pretláčajú svoje názory, čo je v podstate to na čo bola cirkev ako taká stvorená Tým znova načŕtam problém, ktorý som už spomínal. Nebolo by na tom nič zlé keby ľudia o týchto názoroch premýšľali, ale situácia je opäť iná. Je opäť jednoduchšie len slepo počúvať, nepremýšľať o dôsledkoch. Všetko sa začne pekne,. To je ta obálka ktorú Vám ponúknu. Ponúknu Vám ideu, ktorú zastávajú (v tomto prípade ľudskú prirodzenosť), ktorá je podľa nich najlepšia a v mnohých prípadoch(česť výnimkám) ostatné možnosti sú cesty do pekla. Túto zásterku použijú na ospravedlnenie všetkých svojich konaní.
Nedá my tu ironicky pododtknúť, že tá ich prirodzenosť je v skutočnosti veľmmi krutá. Človeku je napr. prirodzené chorľavieť a umierať. Len vďaka tomu, že ľudia v minulosti porušili tabu ľudského tela a robili pitvy dalo vznik pochopeniu mechanizmov ľudského tela a tým aj výrobu účinných liekov. Vďaka týmto ľuďom , ktorý boli vďaka tejto viere prenasledovaný a upaľovaný existujú lieky, ktoré v minulosti zabíjali milióny. Keď ma niekto výhrady tak nech to liečenie nepodstúpi ale zakazovať to iným sa my zdá veľmi kruté.

ďalšie príklady zneužitia viery:
Nacionalizmus - Hitler používal svoju ideu čistoty rasy, na to aby mohol pozabíjať jemu nevyhovujúcich ľudí. Ľudia išli za ním, nasledovali ho, a čo je najhoršie mysleli si že konajú dobre. Podobne vidím všetky nacionalistické strany ako SNS, ... prípadne nacio. strany v iných krajinách, SMK, zastávať len jednu národnosť. Je to cesta po ktorej sme sa predsa už kedysi vydali, ale ako vidieť , milióny padlých nebolo asi dostatok. Možno sa budem opakovať ale najhoršie na tom že ľudia v takomto prostredí nie sú stimulovaný aby mysleli. Prijímajú pravdy niekoho iného za svoje, čo nesie zo sebou veľké riziká.

Viera v politike - No nedá my aby som sa pri tejto téme nedotkol pre niekoho tabu-témy a to je viera v boha. Môj názor je viera je každého osobná vec, a na takej úrovni by mala ostať. Mne osobne prekážajú všetky politické strany veriacich, pretože zastupujú len určitú skupinu ľudí a "vnucujú" svoje názory ľuďom ktorý o ne nestoja. Viera proste nemá čo zasahovať do svetských vecí.
Mali by mať ľudia vôbec vlastné názory? Ja si myslím, že určite ano. Keby to tak bolo, tak by to dokonca znamenalo obrovských posun vo vývoji človeka ako druhu. Je to vlastne pre mňa ideálna spoločnosť, ktorá by musela vyzerať úplne inak ako spoločnosť v ktorej žijeme - všetky organizácie by zanikli pretože ľudí by už nebolo treba ovládať. Asi už tušíte kde smerujem - anarchistická spoločnosť. Treba však hneď podotknúť že anarchia je neaplikovateľná na človeka akého poznáme v tomto čase. Je to len ideálny stav, ku ktorému by sme mali pomaly napredovať. Mne sa však zdá že sa v poslednej dobe deje opačný proces. Vezmime si napríklad ten boj proti terorizmu. Keď som v telke prvý krát uvidel ten pád lietadiel najprv my to nedochádzalo , o neskor sa už došlo - nehorázny strach. Zrazu bol každý iný podozrivý. Vytrhlo ma to mojho idilicky nudného života a postavilo ma to pred niečo čomu som nemal šancu. Totálna propaganda.Bol v nás vyvolaný pocit strachu a ohrozenia (to je ta zásterka) pod ktorou bol urobený vpád do Iraku a Afganistanu. Vďaka tomu strachu boli poprímané všelijaké protiopatrenia. Vtedy som si hovori, že je to fajn, už nám tu žiaden grázel nič nevyhodí do ľuftu. Z odstupom času som však v tej jedinečnej a nespochybniteľnej pravde videl aj to ako sa ľudia zrazu zmenia, poslušne akceptujú všetko čo je proti terorizmu. Že sa bombarduje, vraždí a devastuje. Však toto nemôže byť správne. Ľudia tomu len mlčky prikyvujú a to má hnevá ako čert. Ako vieme, že nepríde nejaký boss a neurobí ešte niečo strašnejšie v "našom záujme" a my mu to súhlasne odkývame? Neviem. V poodobných hrách si treba dať pozor čo je Vám podsúvané a vytvoriť si možno čo najobjektívnejší obraz, inak Vás veľmi ľahko zmanipulujú - určite vedia ako na to ;)

Zakončil by som to asi tak... Diskutovať s ľuďmi, ktorý vedia obhájiť svoje názory a nie ich len slepo reprodukovať. A presne o to tu ide, viesť ľudí k tomu aby začali sami a slobodne uvažovať. Sa Vám to zdá ako boj s veternými mlynmi? To určite je ....

Byť či nebyť ... normálnym

20. července 2009 v 14:52 | pheo |  Komentáre
Normálny ....... Normálny hľadá normálnu, normálna hľadá normálneho. To je náplň skoro všetkých inzerátov ktoré už dlhší čas čítam, náplň skoro všetkých rozhovorov ktoré počúvam . Vytráca sa z nich originalita. Dokonca aj z ľudí sa tá originalita postupne vytráca. "Normálne je správne. Byť normálny je slušné, morálne ...".
Prečo? Prečo ľudia odstrkujú a boja sa neznámeho? Prečo človeka ktorého baví trebárz matematika (dôvodov sa nájde vždy veľa) je iný. Prečo ho postupne vylučujeme z nášho záujmu a posielame ho na jeho okraj ? Voláme ich ich šprti, čudáci, pomýlenci? Sú nechcený , nenormálny ?
Akási sila ktorá sa dá len ťažko definovať nás ženie touto mašinériou vytvárajúc tým úplne normálnych ľudí a ten zbytok "odstredí".
Ja osobne túto za silu považujem ľudskú lenivosť alebo hľadanie najľahších ciest. Je jednoduchšie byť normálny, je jednoduchšie nepremýšľať a prijať názory druhých , spoločnosti v ktorej žijem. Je jednoduchšie nemyslieť.
Kdesi v tomto zmätku sa však vytráca jedinečnosť, namiesto nej je ponúkaný konzumný život, vedúci k stereotypu. Neviem kde to všetko začalo, asi to tak zariadila už matka príroda. Vytvorila nás tak že, jední tie názory tvoria a druhý ich konzumujú.
Názory sa dnes do nás v sipú zo všetkých strán, či už z politiky či z akejkoľvek organizácie alebo spoločnosti v ktorej žijeme. Každá z nich nám ponúka tie jedinné pravdy a správne cesty. Problémom je sa v vyznať keď väčšina z nich sú len polopravdy postavené na mysticizme a demagógií.
Prostriedky šírenia informácií verejnosti sa volajú masmédia a z nich to najpoužívanejšie je TV. Práve TV sa stáva veľmi silným nástrojom na tvorenie mienky človeka. Dnes sa obliekame, tak ako hovorí TV. Jeme to čo hovorí TV, nakupujeme, dokonca už aj myslíme ako TV, ale ako vieme, že je to pre nás to právé? Ako vieme, že nám "nevtláčajú kaleráby do hlavy"? V podstate TV je zástupom športovcov, rýchlo-kvasených celebrít, pajácov, mystikov a zavádzačov, ktorý sa snažia upútať pozornosť aby ste zabudli na každodenné trápenia a posedeli si pri "dennej dávke oddychu". Všetko krásne ? Avšak nezabúdate pri sledovaní 136 časti Esmeraldy na niečo? Nie je to náhodou váš život ktorý by mal byť ten prvý ?
V kocke to je poslaním dnešnej TV, udržať ten kolotoč zábavy a pritom nás ovplyvňovať. Ja dnes ľudí vidím ako veľmi zmetených, hľadajúcich samých seba. To je presne miesto, kde pôsobia všetky média či už politické alebo sociálne. Ponúkajú rýchle riešenia na všetky problémy sveta. Pritom si však tieto najľahšie cesty vyžadujú veľkú daň. Toto je zázemie pre všetkých extrémistov. Hľadajú tu ľudí bez názorov a znalosti hystórie, ktorý sa dajú najľahšie oklamať.

Ja chápem že ísť proti tejto mašinérií je priam utopistické a aj ja si niekedy pripadám ako Don Quijote de la Mancha. Je to však podľa môjho názoru škoda ,že ľudia s potenciálom sa pod tlakom svojho okolia zmenia na poslušných baránkov. Je ťažké "vytŕčať z fronty".
Ja osobne slovo normálny nemám rád a nerád som ak ma niekto za normálneho považuje.