Prosinec 2009

Čas v mojom poňatí

5. prosince 2009 v 13:18 | pheo |  Komentáre
Čas, tak neoddeliteľná súčasť nášho života. Nevidíme ho, necítime ho, niekedy ani nevnímame a predsa je tak dôležitý, že mu dovolíme aby určoval naše osudy. Pre niekoho nepodstatný a predsa sa niekto musí zamýšľať nad tým, ako tento čas čo najužitočnejšie využiť, pretože ho je niekedy tak málo, že dokonca na nás tlačí.
Pre mňa je čas najväčší nepriateľ. Snažím sa s ním viesť vyrovnaný boj aj keď nie vždy sa my to darí. Sú chvíle, keď ma napĺňa pocit dobre využitého času, pocit že tu nie som nadarmo a len tak ho nemárnim. Pocit z dobre vykonanej práce alebo z nových poznatkov patria do tejto skupiny. Poháňajú ma v pred. Vždy niečo nové objavovať a robiť prácu ako najlepšie viem.
Samozrejme aj lenivosť a únava sú dennou súčasťou života, ale nie jeho základom. Človek po určitom čase dospeje k názoru, že čierno-biely pohľad na svet ktorý mu je od mala predkladaný, ho robí "farboslepým". Zistí že existuje aj iná cesta, ako tá ktorú pred ním vyšliapali zástupy jeho predchodcov. Človek by si mal vždy vedieť vybrať, čo je preňho dobré a čo nie. Nie vždy najľahšia cesta je tá najlepšia. Samozrejmým dôsledkom je aj prebratie plnej zodpovednosti za svoje činy, čo nie je vždy ľahké, ale robí nás to slobodnými.
Mojím životným krédom je "Carpe diem", voľne preložené ako "užívaj si deň" alebo "všetko pre daný okamih". Niekedy mám pocit, že svet sa postupne začína vidieť len čiernobielo. Čím rýchlejší život, tým je to horšie. Ľudia sa proste prestávajú tešiť z drobností ako pekný deň, milé slovo, úsmev, dobré jedlo na úkor z úspechu. Obetujú obrovské množstvo času aby svoj cieľ dosiahli. Dosiahnutie cieľa ich však nenapĺňa a tak si hľadajú ďalší cieľ a kolobeh sa opakuje. Tak na konci človek zistí že síce má drahé auto, veľký dom, dobrú kariéru, ale jeho život nestál za nič. "Carpe diem" hovorí, v podstate to že ciele nie sú až tak podstatné ako ta cesta k nim. Cesta by mala prinášať radosť, nie náš cieľ. Vždy sa niečo deje, závisí na mne ako dobre sa pozerám.
Nerád rozmýšľam nad vecami, ktoré musím urobiť. Je to skôr kontraproduktívne ako užitočné, pretože to znemožňuje dokonale sa sústrediť na aktuálne vykonávanú prácu. Samozrejme neplánovať si svoje konanie, by hraničilo s hlúposťou alebo šťastím (závisí na uhle pohľadu). To by však nemalo znamenať automaticky stať sa zajatcom akýchsi schém, papierikov, kalendárov a hodiniek. Nie je my to po vôli a snažím sa ich používať čo najmenej.
Ako si teda ten čas najlepšie zorganizovať ? Určite neexistuje odpoveď pre všetkých. Každý by si mal vedieť zhodnotiť čo je preň dôležité, vytvoriť si rebríček hodnôt a podľa neho sa rozhodovať. To je však v dnešnej dobe zložité a raziť si vlastnú cestu ťažké. Niekedy to radšej vzdáme a žijeme životy tých druhých. Sloboda však nie je zadarmo, tú si je nutné vybojovať a slobodným znamená uniesť toto bremeno.