Únor 2010

Keď sa pozerám do očí

19. února 2010 v 17:22 | lapis |  Preludy

eye
Vídím vás keď som von , v meskej doprave, v obchode, v školách, v podstate všade keď vystrčím nohy z domu. Stretávam Vás aj doma a dokonca aj keď sa pozerám do zrkadla. Vidím tie prázdne pohľady, nezainteresovanosť, neprítomnosť a chlad prázdnych očí. Čím skôr sa dostať do práce, čím skôr sa z tadeto dostať, čím skôr to prekonať. Je tu toľko ľudí že sa my všetci zmiešavajú a do bezduchej pohybujúcej sa kopy "niečoho" a to isté som ja pre nich. Nič.

Po kanonáde chladných pohľadov sa konečne dostanem domov. Po otvorení dverí ma už čaká manželka s tým jej prekrásnym úsmevom na tvári (tak sa usmiať vie len ona) a tri deti a náš pes Max. Som tak rád že ich mám, že mam kam patriť, že mám domov. Teplo domova je na nezaplatenie, keď čaká teplá večera, po tom každodennom vymývaní mozgov, konečne sa môžem zohriať ....

Aké by to bolo krásne, avšak nič z toho neplatí. Moja rodina neexistuje a úsmev mojej ženy ostáva len v mojej hlave. Malý byt je totiž pustý. Kde tu sa povaľujú odpadky z večere. Zase tie hnusné čínske rezance - niekedy my mam taku depku, že ani navariť si nechcem, len tak tam sedím a kukám do blba. Snažím sa spomenúť o čom bol môj deň, čo mám zajtra na pláne.

A sakra zas nemám jedlo a to znamená nakupovať do obchoďáku. Zas pre zmenu super usmiate tváre, ktoré sa nás snažia ošmeknúť na najlepších keramických nožoch, čistiacom prostriedku alebo na najnovšej sade voňaviek nejakej neznámej ale že vraj prestížnej značky. Však to poznáte dnes je jedinečná akcia, o mesiac to bude stať o 1500 viac. Lacný trik sprevádzaný ešte peknou predavačkou aby Vám ten mozok dokonale vymili a Vy ste sa nemohli sústrediť na to čo robíte. Základom ich triku je stály očný kontakt a úsmev. Čudovali by ste sa čo to vie urobiť zo slabšími osobnosťami. Ja ich triky už poznám (už dostali zopár krát aj mňa) a tak sa zahrám na vyberavého zákazníka. Nechám ju pekne vyrozprávať a nakoniec poviem nie. Ten úsmev hneď zmizne a nahradí ho znova ten náš starý známy, studený. Tým dáva jasne najavo svoje stanovisko. Zdržal som ju 10 min a bez výsledku. Tak sa otočím a hurá na nákup. Proste klasika. Snažím sa prebojovať medzi babičkami ktoré si vyberajú tie najlepšie zemiaky, pomaranče a vrchol všetkého rožky. Sa v tom tam prehrabujú, no potom sa ľudia čudujú že pečivo vyzerá tak ako vyzerá. Tak rýchlo naberiem a vypadnem z tade ako to najskôr ide.

Vonku je zima, nezvyk v meste ale ja pochádzam z horských oblastí kde poznajú sneh aj v hrubšej vrstve ako je 5cm a kalamitný stav sa začína až od 70cm. V poslednom čase nepočujem nič iné len kedy už bude teplo, kedy už bude jar. Neviem ako vaša ale mojej v zime by mala byť zima a sneh. Síce uznávam že nie som rodený optimista ale toto my už pripadá ako nadávanie na niečo keď už nemáte na čo nadávať. Však to poznáte taká univerzálna celoštátna téma, na ktorú môže každý nadávať.

Vrátim sa domov, rýchlo niečo uvarím, najlepšie všetko v jednom hrnci, pre niekoho gebuzina, pre mňa jedlo. Fajn už budú správy tak ich kuknem pri jedle. Pustím televízor.... Vraždy, prepadnutia, znásilnenia, hádky, výstrelky smotánky. Proste najväčší odpad, správy pre tých ktorý sa chcú prisosať na všetkom. Niekedy na konci asi tak pol minútová blesková správa, že mnísi pochodujú na protest v Barme. Je to tam dané skôr ako ukážka toho že vysielajú aj svetové správy, ale ako vieme zopár ľudí sa pobúri, možno niekto napíše list ale aj tak sa pre nich nič nezmení. Svet na nich zabudne za ďalších 30 min nadobro, pretože prichádza celo-republikový trhák svetiel, tanca spevu, ... show bussinesu. Každý to pozerá, každý si tie hity spieva, dáva do mobilu, kúpi si tričkou, spraví nový účes, len aby boli inn. Tvárime sa že máme radi tie hity, pretože to povedal niekto v TV. Stačí že je to v TV a už to musí mať každá aby sa mohla ukazovať pred druhými. Je my z toho na nič, dobrý film bol už strašne dávno. Na iných kanáloch dávajú buď nejakú americkú krimošku alebo nejakú blbú reality show.

Tak to vypnem a chvíľku si niečo prečítam na internete. Prečítam si niečo o tej Barme a je my z toho blbo. Plný sporných myšlienok sa uberám spať.

Ráno opäť tá istá rutina, znova začínam deň s pohľadom do zrkadla na tú istú prázdnu tvár. Pomaly sa oblečiem a vydám sa na cestu na zastávke. V noci napadol nový sneh. Hádam nebude meškať mestská. Zrazu sa deje niečo neobvyklé. Oproti na zastávke stojí slečna z úsmevom na tvári a usmieva sa na mňa. Prečo? Patrí o vôbec mne? So mnou na zastávke čaká ešte množstvo ľudí. Určite je to príjemné a dokonca omnoho príjemnejšie ako včera ten falošný úsmev predavačky. Tak tam na seba hľadíme a moja kamenná tvár sa začne sama od seba viac a uvoľňovať. Dokonca sa my na nej objaví aj malý úsmev. Odvahu za ňou ísť však nemám. Stále som v úžase čo dokáže obyčajný úsmev.

Môj tranz však preruší príchod električky, prišla totiž načas. Rýchlo som nastúpil aby som ju ešte na chvíľku zahliadol ale už aj tam prišla električka. Dovnútra začali nastupovať ľudia s tých ich kamennými tvárami a môj úsmev sa začal pomaly strácať. Vnútri však ostáva príjemný pocit ešte dlho. Možno život s úprimným úsmevom na tvári, je cesta z tej temnoty, chladu a stereotypu. Neviem, vyskúšam ...

Man on fire

7. února 2010 v 0:55 | lapis |  Filmy

Tak po dlhom čase to prišlo a dám konečne článok aj do tejto rubriky. Začneme hneď akčnou "režbou" Man on fire. Dej sa odohráva v Mexico city, kde napoly šialený veterán Creasy (Danzel Washinkton), dostane prácu ochrankára malej Pity (Dakota Fanning) Ako to už chodí človek vo vojne stráca zmysel pre realitu a cieľ života, tak to sa stalo aj hlavnému hrdinovy. Po vojne sa nevie zaradiť a soje problémy utápa v alkohole pokiaľ nestertol Pitu. Toto malé svorenie dokázalo svojou otvorenosť a jednoduchosťou a nevinnou láskou zvrátiť už tento jasný prípad pre samovraždu a ukázať ma mu že má zmysel žiť. Že existujú ludia pre ktorých má zmysel zotrvať a nevpáliť si guľku do hlavy, len ich treba hľadať .....
Film zobrazuje presne to keď takéhoto človeka nájdete -> 1. časť filmu, kde sa Creasy postupne dostáva z priepasti samoty. Jeho svetielkom v tej tme je práve malá Pita, ktorá svojím nevinným záujmom, dokáže vtiahnuť Creasyho spať do reality.
a keď ho stratíte -> 2. časť filmu, tu sa zmení Creasy na pomstiteľa, keď mu Pitu unesie miestna mafia. Postupným "čistením" zistí aké bolo pozadia celého únosu a že únoscom bol .... :) (musíte si pozrieť film ;) )
Mne sa osobne páčila prvá časť a samozrejme záver, kde to všetko nevybuchovalo pod nohami ako na silvestra a scény mohli zachytiť 100% toho čo malo byť povedané. Pekne obrazené scény a vnútorné pocity Creasy-ho. V podstate veľmi jednoduchý človek avšak s vražebným nadaním nájde človeka ktorý ho "vidí". Jedná sa však o silne výbušnú zmes keď sa s ňou zahrávate.
Proste nikdy neotrepané téma: "kráska a zviera" trošku v inších vekových kategóriách prinesie učite 146 minút zaujímavého sledovania, ako aj pre romantikov, tak aj pre vojenských vygumovancov.
Moje celkové hodnotenie 4 z 5 - dobrá atmosféra a pekné téma.