Září 2010

Shake hands with the Devil

28. září 2010 v 18:40 | lapis |  Filmy
Shake hands with the devil
Čo písať o filme ktorý Vám zoberie dych a vyhecuje vaše pocity až na samotnú dreň ? Ostávate zatlačený v kresle tak hlboko ako nikdy a žerie vás len jedna otázka: "Ako je toto možné ?". Ostáva vo vás ako veľký výkričník ešte dlho potom ako ten film dopozeráte. Postupne však (našťastie)  vyšumí a  konečne vydýchnete.

Čo to vo vás zanechá? Je totiž natočený podľa skutočných udalostí a je to skutočný kaliber, bez žiadneho predžuvania aby bol stráviteľný pre masy. Realita zachytená bez veľkých úprav točená priamo na autentických miestach kde sa kedysi odohrala.

Dej sa prebieha v Rwande v roku 1994. Nečakajte žiadnu zápletku hodnú Sherloka Holmesa alebo akciu v štýle Ramba. Tento film je jedine o bezmocnosti. Bezmocnosti že aj napriek snahe nie je možné na proti vojne urobiť nič ak aj strana ktorá má udržiavať mier nemôže robiť nič len sa nemo prizerať, pretože aj umieranie je pre mocných biznis (No niekto musel obe strany vyzbrojiť). 
Nie sú to žiadne vzdialené dejiny. Sú to spomienky človeka ktorý operáciu riadil priamo na mieste. Sú to nedávne dejiny krajiny na opačnom konci sveta. A to stalo jej prekliatím pretože sa o Afričanov nikto nezaujíma a nezaujímal.

Mrzí na tom všetkom že tých ľudí nezabila len nenávisť ale aj nezáujem sveta. Toho sveta ktorý tak horlivo vystupuje za ochranu ľudských právd, ale akosi podozrivo mlčí a hlavne keď do toho vstupujú záujmy mocných. Tento film dá človeku jasne najavo akú cenu má ľudský život keď ste ten menejcenný, nechcený ... máte iba  cenu nábojnice.

Možno malá útecha na v tom všetkom je že aj v tej najväčšej tme sa nájde aspoň zopár ľudí ktorý sa za vás postavia. Takých ľudí je skutočne málo a môžeme ich považovať za hrdinov. 

Ako film hodnotím? Jedine pozitívne. Vo svojej kategórií vedúci výkričník. 


Odporúčam aj tieto odkazy:


Masami snívaný sen

17. září 2010 v 15:28 | lapis |  Preludy
dream
Som medzi Vami. Chodím po tých istých uliciach, nakupujem vo Vašom obchode. Cestujem s Vami, stojím za Vami v električke. A predsa ma nik z Vás nevidí. Skoro všetci spíte, spíte svoj sen. Sen o lepšom živote ktorý je na dosah. Stačí iba obetovať čas. Tá idea je tak silná že sa jej nechceme za nič vzdať.
Pred očami máme cieľ a kráčame k nemu veľkými krokmi, a veľmi často nehľadiac okolo seba ale iba uprene na ten cieľ. "Už chcem byť z tej práce doma". V mestskej doprave zas len ľudia, prázdne bezduché tváre, ktoré sa snažia "prežiť" to cestovanie. Chcú v tú chvíľu nebyť, lebo masy proste vadia každému a po čase zovšednejú. Stáva sa z toho nutná každodenná nepríjemnosť.
Prídete domov a tešíte sa že ste mimo toho chaosu a snažíte sa sa vychutnávař teplo domova. Začnete niečo variť na večeru, prípadne si pozriete nejaké nové pikošky na internete. Proste snažíte sa relaxovať. Udrie sedem hodín večer, a idú správy. "Dnes zomrelo sedem ľudí na cestách, otec zabil mamu a aj seba." Hovoria to tak ako keby to bolo úplny normálny beh vecí. A vy zhrozený z toho čo sa v tom svete deje prepínate aby ste na to nemuseli myslieť aby vás tie útrapy sveta nechali aspoň v tej obývačke s vaším televízorom. Je vám z toho špatne a pomaly sa bojíte výjsť z domu večer... čo ak aj vy.
Po hodine útrap už konečne prichádza denná dávka romantiky a po nej nová zábavná šou. A vám je už dobre, už môžete oddychovať. Debatovať o to ako sa vyvinie vaša nová telenovela a kto zo súťažiacich má najväčší talent. Pomaly váš život prestane byť zaujímavým, je to stále rutina a vy sa stále utiekate k Tv pre svoju dennú dávku. Začnete sa obliekať ako hovoria v telke, jesť čo hovoria v telke, vychovávať deti tak ako to robia v telke, začnete myslieť ako Tv. Čo je však vlastne telka, je to zástup manekýnov, žonglérov, spevákov, showmanov a futbalistov. Sú tu na to aby vás zabavili. Aby vás odtiahli od každodenného života a dopriali trocha toho imaginárneho šťastia. Je to priemysel na zabíjanie nudy. Keď jeden showman vyjde z módy vyrobia ďalšieho. Vy rýchlo rýchlo zabudnete na to staré a tešíte sa z toho nového. V tej opilosti stálou zábavou zabudnete na realitu a stávate sa postupne závislými.  Vy tu máte postavenie konzumenta, nie kritika, konzumenta. Vy nemáte myslieť ale len slepo prímať čo vám je predkladané a konať iba to čo je od vás očakávané.
Háčikom tu je že vy len pojedáte a netušíte čo. Netušíte aký bordel vám do hlavy vtláčajú. Ani sa len nezamyslíte že sú to len sprostredkované informácie a tie mohol niekto upraviť podľa toho ako sa mu to hodí. Vy im proste veríte. Tv sa to tiž stalo médiom masovej propagandy, môže zvrhnúť politické systémy, pápežom poriadne "zatopí" a dostane sa aj do vašej hlavy a zmení aj vaše názory.
Po čase sa môže stať to že vy realitu prestanete vnímať a budete upätý na ten imaginárny svet predstáv a prianí. Takýto ľudia sa najľahšie manipulujú pretože im stačí predložiť víziu lepšej budúcnosti a s radosťou pôjdu kamkoľvek. Pre nich realita nemá veľkú cenu. To čo sa deje teraz je vždy ospravedlniteľné lepšou situáciou v budúcnosti. Pre väčšie dobro ...
Pokiaľ budete spať, snívať masami snívané sny a nie žiť v realite, dovtedy bude pre vás život nudným a nezaujímavým krutým a nezmyselným a zbytočným. Prebudenie však stojí veľa síl. Predsa len ten spánok je pohodlnejší. Avšak keď sa zobudíte budete sa čudovať aký ten život môže byť zaujímavým.