Říjen 2010

Talentmánia alebo obludárium v novom šate

12. října 2010 v 1:03 | lapis |  Komentáre

monkey
Relácia Talentmánia už beží peknú chvíľku a stretol som sa z rôznymi názormi. Niektorý ju milujú a niektorí ju zatracujú. A hlavne všetci na to kukajú. A to je presne dôvod prečo sa tomu snažím vyhýbať.  Proste masová zábava a šalenie pri reflektoroch proste pre mňa nie je.
No čo čert nechcel, po dlhom čase som mal veľmi príjemné rodinné stretnutie ktoré skončilo v teplučku pri TV a  akurát na Talentmánií. Nechcel som kaziť náladu a tak som to s nimi skukol. Však čo, raz ma to nezabije a tie spoločné chvíle my zato stoja. Dávali akurát druhé semifinále. Keď tu zrazu prišiel jeden chlapec ktorý sa akosi divne pohyboval. Za chvíľočku pustili krátke intro o tom kto je a prečo tam  je.  Ako to tak ten shot plynul tak sa moja úplne vyrovnaná nálada po peknom dni začala meniť a začalo pomaly ale isto vo mne vrieť. Áno hovorím o tom postihnutom chlapcovi a o tom ako mu všetci "fandia".

Postupne to dozrelo do niečoho čo vystihuje jedno staré dobre heslo:

"Aby sa úbožiaci cítili dobre, hľadajú ešte väčších úbožiakov."

Čo mám zase proti tomu chlapcovi ? Osobne nič, nevadí my že existuje, že tancuje na hudbu  Michaila Jacksona a dokonca ani to že vystúpil v tej súťaži. To čo my nehorázne vadí je že televízia zarába na postihnutí, na tom že sedemročný malý mrzák ide do telky, snaží sa tam zatancovať a národy ktoré sú zvyknuté dostávať v TV stále nové a čerstvé talenty s radosťou budú posielať SMS a sledovať aj nasledujúce časti aby mu fandili. A kto by nefandil. Však stal z kresla po operácií svojho postihnutia len pre Talentmániu. Však ho podporme, v živote to bude mať aj tak ťažké. Teraz je takým naším Benjamínkom. 
Keď však odstránime tieto rúžovky a zamyslíme sa ako mu to môže pomôcť ? 

1) motívácia - ano určite to že je v telke je preň motivujúce. Lenže v určitom kole hádam aj vypadne alebo necháme zájsť tú našu úbohosť tak ďaleko že ho necháme vyhrať. Tak či onak raz tie reflektory preň zhasnú a nastane znova ten nezáujem a znova bude len ten obyčajný mrzák. Jeden z mnohých postihnutých. Sláva má veľmi krátku dobu trvácnosti a rýchlo vyšumí a to čo je dnes in zajtra je už bežné a pozajtra out. Alebo budeme prepodkladať že mu dlho vydrží to že sa postavil z vozíka rýchlejšie ako iné deti ? ..... To necham na váše posúdenie

2) Ľútosť druhých. Keď tak o tom premýšľam tak neprichádzam  na moc tých výhod preňho. Keď sa už hráme na takých super solidárnych tak ako mu pomôže naša ľútosť ? To že možno vyhrá postihnutý, ktorý talent nemá, Talentmániu len preto že je postihnutý? Však to je na smiech. 

3) ..... nič iné ma nenápadá, má predsa len 7 rokov a žiadne skúsenosti si nezobere, zabudne.

Ono aby som bol super rýpavý ten problém má aj druhú rovinu. Ten chlapec postupuje len vďaka svojmu postihnutiu a našej ľútosti (úbohosti). A tým je neuveriteľne zvýhodnený voči iným "nepostihnutým" , ktorý možno aj ten talent majú. 

Ja len dúfam že jeho rodičia budú mať dostatok rozumu a stiahnu ho zo súťaže. Vtedy som ochotný postaviť sa a zatlieskať pri ich odchode. Síce nebudem tlieskať ich talentu ale zdravému rozumu.

Nech rátam ako rátam stále my to vychádza len v jeho neprospech. Ľudia sa bavia, organizátor zarába a čudák v aréne zabáva národ. 

Možno drístam a neviem kde je sever. Tak prosím opravte ma. Budem len rád. A budem ešte radšej ak  my v tom vašom veldiele zdôvodnite prečo potom dostal najviac hlasov zo všetkých.