Květen 2011

Ani len tá minulosť nie je istá

29. května 2011 v 0:05 | lapis |  Komentáre


Dneska bol krásny deň, síce ráno bolo zamračené ale popoludnašie slniečko my dalo poriadne zabrať. Však to poznáte pekný deň, slniečko páli nad hlavou (aspoň chvíľku ;) ), tak nie je dôvod vypadnúť von s nejakou spoločnosťou na kultúru. Akcička sa vydarila a vy si zájdete plný pekných spomienok zo dňa na zmrzku a len tak jeden z partie niečo prehodí o tom aký divný pomník videl cestou (pomník obetiam komunizmu), že aj tak je to všetko podvod, že je to podobne ako s holokaustom, žiaden nebol ! V tom momente my zabehla aj ta zmzlina a keby som nebol organizátor celého dňa, skočilo by to asi omnoho divokešie, než len nazvaním dotyčnej osoby všetkými možnými nadávkami ktoré poznám a stýčením môjho prostredného prsta pravej ruky. Človeku je potom z toho tak akurát špatne, že nechýbalo veľa ....

Jeho názor nie je ojedinelý. Určite niekoho podobného poznáte. Je to pomerne rozšírený názor nie len všetkých neonacistov a podobne hávede ale aj niektorých "historikov", ktorý chcú poukázať na to že história je skreslená a históriu si vždy píšu vítazné mocnosti. Prúd ich inteligencie (tý čo tvoria myšlienky, nie tí makáči z holými hlavami. Tí vždi zostanú makáčmi s holými hlavami a je im jedno za akú ideológiu budú skandovať. Hlavne že nejakú majú.) môžeme zhrnúť ako revizionisti.

Paradoxne v tomto majú pravdu. Ale nesprávny je ich postoj ako si túto pravdu interpretujú. Hneď vysvetlím.
Revizionisti ako som spomenul tvrdia že história je prepísaná a často pozmenená a až pri odstupe jasne vidíme že v nej sú chyby a tie chcú napraviť. Problémom však je, že títo prelomoví hystorickí bádateľia si z tej histórie vyberú čo chcú a tie neucelené fakty interpretujú tak ako sa im hodia. A mnoho krát sú to veľmi škadalózne vyhlásenia (ó, oswienčim je podvod, ...), ktoré otvárajú staré rany. Spoločnosť chce na svoju ťažkú minulosť zabudnúť a všetky takéto pokusy o revíziu neguje (viď zákon o popieraní holokaustu a pod., nevhodné stránky sú blokované, videá odstránené). Tímto robia medvediu službu klasickým historikom, ktorý chcú tiež históriu revidovať. Revízia je ale alfa a omega každej vedeckej disciplíny - spochybňovať a pri nájdení chyby opraviť. Medzi nimi a historikmi je taký rozdiel ako medzi spisovateľmi a novináromi z bulváru. Namiesto pravdy dostaneš senzáciu a tmárstvo.

Problémom je pre bežného človeka rozoznať čo je pravda a čo nie. Nejedná sa totiž o tláchaniny dutých hláv. Ich argumenty majú náväznosť a sedliackemu rozumu sa zdajú veľmi logické. A v tom je to nebezpečenstvo. Rozdiel dokáže poznať až odborník na históriu čo dané historické pramene študoval. (Ako príklad ukážem - video a reakciu). Je nato nutný mať širší obraz a nie len ten laický.

Čo môžete čakať od ľudí, ktorým sa moc nedarí, sú frustrovaný a aj sklamaný. Budú hľadať za každú cenu chybu v spoločnosti, výhovorku prečo sa im nedarí. Tak plný frustrácií sa poobzerajú dookola, kto že to ešte tvrdí že so spoločnosťou je niečo špatne a skočia na háčik týmto šarlatánom. Sú potom nadšený z toho že oni majú pravdu a ostatní sa mília.

A tak niet divu že je toho plný internet a po uliciach nám pochoduje delnícka strana. A mne v pekný deň niekto pokazí náladu. Výhovorky hľadá každý z nás.

PS: Vždy sa dobre zasmejem na otázke: "fajn už si budem dávať pozor, ale čomu teda veriť, v nejakú verziu tej histórie veriť musíš ?" Vtip je v tom že ty veriť nesmieš. Pokiaľ začneš veriť, zavrhneš tým možnosť že by história mohla byť aj iná. A keď ju chceš skúmať toto sa ti stať nesmie. Vždy si pri tom spomeniem aj na seba a na svoje chyby. Ono byť "neveriacim" nie je také ľahké ako sa zdá.

V znamení ourobora

8. května 2011 v 1:36 | lapis |  Komentáre

Hovorí sa, že všetko už bolo raz povedané. Že podobné činy už boli niekoľko krát pred nami vykonané.Že sme stále sa opakujúcou mozaikou, fraktál, ktorý si nesie svoj vzhľad nech sa pohne ľubovoľným smerom. Že koleso dejín sa točí a my nie sme ničím iným ako odrazom toho čo tu bolo minule. Že chyby naších predkov sú stále s nami a my sa z nich nemôžeme vymaniť, pretože sme ľudia.

Vždy to začne ideálmi: prítomnosť je tá zlá, minulosť strašná a tak náš zrak smerujeme len jediným smerom a to na tú vysnívanú lepšiu budúcnosť:
....

Vždicky chceme svet s pravidlami, ktoré považujeme za tie správne. Nazveme ich zákonom a začneme ich vyžadovať. Mať právo na život v pokoji, bezpečí a dostatku je hádam grom všetkých týchto ideií. Chceme si vytvoriť ideálny svet podľa naších predstáv a túžob. A čo je podstatné, sme ochotný sa pre túto víziu lepšej budúcnosti obetovať. V sebaobetovaní nie je nič zlé, pravdupovediac na sebaotovaní sú postavené tie najospevovanejšie morálné ideály avšak iba do tej miery kým žijeme v realite. Ak je naša myseľ upriamená iba na budúcnosť a na prítomnosť zvysoka kašleme, tak sa zmeníme na fanatikov, ktorý stratia všetky životné hodnoty. Stratíme kontakt s realitou a život pre nás stratí akúkoľvek chuť. O to silnejšie budeme lpieť na budúcnosti pretože cesty späť už niet, spálili sme za sebou všetky mosty.
Títo ľudia sú tí ktorý najviac umierajú pre svoju vec a to sú tí praví komunisti, socialisti, veriaci. Sú ochotný pre svoju vec obetovať všetko, seba, duhých, krajinu. Čo však už nie sú ochotný urobiť, je prijať ten fakt, že v každom systéme sú chyby a nie len tie dočasné (ako by im to chceli nahovoriť agitátori a evangelisti) ale aj trvalé. Tie už vidieť nechcú a radšej ostanú vo svojom sne, kde je všetko ideálne a realitu neriešia.




Nech už v dejinách začneme antikou, kde ich právny a filozofický systém bol na takej vysokej úrovni, že je aj dnes základom modernej civilizácie, ich obrovským problémom však bolo že tieto skvelé veci boli dostupné len pre vyvolených a pleps a otroci do tohto zahrnutý neboli. To znamenalo ich neodvrátiteľný pád. Niet divu že najpočetnejšou skupinou ranných kresťanov boli práve ľudi z najnižších vrstiev, ktorý dovtedy rovnosť a slobodu nepoznali. Kresťanstvo im ju ponúkalo s otvorenou náručou. Nasledovalo obdobie búrlivých premien a rozpadov, ktoré vyústilo do obdobia temna - stredoveku. Kde všetko staré (z antiky) bolo považované za rúhačtvo. Obdobie najväčšieho puritánstva a tmárstva v európe. Kde pleps chcel slobodu no dostal iba "modli sa a pracuj". ....

Vždy príde obdobie "očistenia a povznesenia". Prinesie ideály a aj lepší život. A my si na ten luxus rýchlo zvykneme a začne nám pripadať tak úplne bežný, že prakticky stratí pre nás akúkoľvek váhu. Ale stále to chceme aj keď už sú to len prázdne slová, ktorých význam už dávno nepoznáme. Forma bez obsahu. Niet divu že takýto skostnatený systém prestáva pomaly viaca a viac vyhovovať, až kým nepríde nejaká zmena a všetko za zopakuje.

Keď už teda pripustíme, že v dejinách sa tento vzor opakuje docela často vhodnou otázkou by bolo: "Posúvajú nás tie pády aspoň niekam ?". Môj pohľad je ano, ale len minimálne. Len sa stačí pozrieť tv, tam vystupujú novodobí gladiátori. Otroctvo oficiálne dnes už nemáme, ale dnešný trh vytvára tak podivné podmienky, že nie je problém aby "demokratický západ" podporoval ideologicky tak vzdialenú ale ekonomicky tak výhodnú čínu. Predávame zbrane ľudom, na ktorých neskôr vojensky zaútočime, keď sa nám už nebudú hodiť.

Tie pády nás posúvajú v tom zmysle, že si vždy musíme vymyslieť novú výhovorku, novú sadu slov, novú ideológiu na to aby sme zamaskovali čím naozaj sme. Pokiaľ nepríme fakt, že človek je stále tým čím bol. Je stále brutálny, chamtivý, agresívny, sútaživý a podľa toho si vždy vytvorí spoločnosť a budeme sa hrať na ideálny svet, dovtedy ten ideálny svet bude upadať a znova povstávať aby sa rozpadol, pretože je to stále v nás. A priznať ten fakt že aj v ich dokonalej inštitúcií sa nájdu čierne ovce (a možno je tých čiernych oviec vačšina) je vec nemožná, keď sami presvedčili ľudí o tom, že sú bezchybný, stratili by tým tvár a podporu. My sa totiž sakra radi hráme na dokonalých.