Červen 2011

2. prikázanie

19. června 2011 v 23:50 | lapis |  Komentáre

2. božie prikázanie, ktoré vyznávajú kresťania od čias Mojžíša je: "Nevezmeš božie meno nadarmo". Znamená to asi toľko, že pre kresťana je zakázané používať slovo boh v akýchkoľvek nevelebiacich textoch (nadávky a podobne). Niekedy v podobnom duchu uvažujem aj ja, len namiesto boha tam mám vedu. Nie že by som mal na stene novú modlu, ale niekedy je až príliš do oči zarážajúce čo tí ľudia vedia vypotiť a pritom znejú ohromne "vedecky". Všade používajú slovo veda a myslím si že nechápu čo presne znamená.


Presnejšie mám na mysli vyhlásenia ako tieto:
"Poctivá věda, bez předsudků a zatajování či překrucování výsledků bádání, potvrzuje Boží existenci a pravdivost Bible. Já jako křesťan a student informatiky na VŠ chápu vědu jako skvělý nástroj pro poznávání moudrosti, kterou Bůh vložil do svého stvoření."

Mám k tomu vyhláseniu niekoľko ale:
  1. Čo je to poctivá veda ? Veda má jasne stanovené metódy postupu výskumu založené na experimente. To znamená ako fakt sa berie niečo čo je možné experimentom zmerať a hlavne tento experiment musí by znovuzopakovaľný. Človek ktorý sa nazýva vedcom si nemôže fakty vyberať. Musí robiť pravý opak. Musí svoju teóriu stále prispôsobovať novým a novým poznatkom. Zmena a revizia sú základné faktory ktoré posúvajú vedu napred.
  2. Pojem boha sa do vedy asi nedá zaradiť , pretože:
    • "Boh je večný, nadčasový. Nekonečný, presahuje priestor. Nemôže sa zrodiť, nemôže umrieť."
    Inakšie povedané zatiaľ nikdo nezostrojil experiment, ktorým by bolo možné popísať niečo nadčasové, nekonečné a mimo náš priestor a ten niekto by to prehlásil za "prítomnosť boha". Preto na otazku: "Je boh?", zatiaľ veda odpovedá NEVIEM. A preto sa touto otázkou ani nezaoberá. Toto nevyplnené miesto prenecháva s veľkou radosťou vierám.
  3. Ako som už spomenul fakt ktorý nemám potvrdený experimentom nepublikujem, pretože okrem toho že by vás ostatný "ukameňovali", takýto postup mení vedu na filozofiu a nábežentsvo a to dosiahnuť nechceme. Človek zabehnutý v tejto obalsti by v tomto momente zahlásil že takto sa predsa vymýšľa niečo nové. Veď každá väčšia myšlienka začala hypotézou, teda niečim nepotvrdeným. Ano, v bádaní vzniká množstvo hypotéz a úlohou vedca je nájsť dôkaz, ktorý potvrdí alebo vyvráti danú hypotézu. Podstatou je znova vytvorenie dôkazu. Ako ukážku predvediem objavenie neutrína. O jeho objavenie sa postaral Wolfgang Pauli. Kontroverzné to bolo v tom, že fyzika tej doby prestala byť zhodná s experimentami. Pre záchranu teórie si teda vymyslel časticu (neutríno), ktorá dané nezhody opravila. Kontroverzné na tom bolo práve vymyslenie tej častice len preto že mu tam pasovala. Toto si samozrejme uvedomoval aj Pauli a nechcel nič publikovať dovtedy pokiaľ sa nenájde experiment, ktorý bude neutríno dokazovať. Známy sa stal dokument ktorý poslal svojím kolegom(celý dokument):

    "I have done a terrible thing, I have postulated a particle that cannot be detected".

    Mal šťastie, experiment bol nájdený a teória mohla pokračovať bez nutnosti hĺbkovej revízie. Podstatou vedeckého bádania je teda násť dôkaz, či už za alebo proti. Pokiaľ dôkaz nie je, je to viera, filozofia ale určite nie veda.
  4. Keď sa nebudeme držať vedeckých metód veľmi rýchlo skĺzneme do ezoteriky a metafyziky. Veľmi dobre to ilustruje film Pi. Rozdiel medzi vedcom a šarlatánom, medzi matematikom a numerológom je v miere fanatickosti hľadania vzoru v chaose. Vedec musí byť schopný, na rozdiel od šarlatána, prijať aj ten fakt že tam žiaden vzor byť nemusí. Že len naša viera v niečo nestačí. Veci by mohli byť aj úplne inak než si myslíme. A to by si mal uvedomiť aj kresťan a študent informatiky na VŠ pokiaľ chce mať s vedou niečo spoločné.



Človek chce byť veľký, a vidí, že je malý;
chce byť šťastný, a vidí, že je biedny;
chce byť dokonalý a vidí, že je samá nedokonalosť;
chce aby ho ľudia mali radi a vážili si ho,
a vidí že jeho nedokonalosti vyvolávajú len odpor a pohŕdanie.
Zmätok, v ktorom sa ocitá, vyvoláva v ňom najnespravodlivejšiu
a najhriešnejšiu náruživosť, akú si možno predstaviť.
Lebo ho zachváti smrteľná nenávisť k pravde, ktorá ho karhá a presviedča o jeho chybách.

Blaise Pascal