Říjen 2011

Čierno-bielo

14. října 2011 v 22:03 | lapis |  Komentáre

Pozrite si na chvíľku tento zvláštny obrázok. Čo vidíte ? Vidíte veľa čierych diablov sú tami biely anieli ? Obe možnosti sú rovnako pravdepodobné. Z tohto obrázka sú zrejmé celkom tri fakty:
Svet je vyplnený dobrom aj zlom - vždy bol, je a bude
Hranica medzi dobrým a zlým je často neviditeľná, nejasná a priepustná.
A potretie, je možné aby ľudia ktorých považujeme za anielov sa stali diablami a naopak, ludia ktorých sme považovali za zlo sa k nám zachovali tak ako by sme nikdy nečakali.

Možno ste sa niekedy usťovali že existuje nejaká absolútna pravda, nejaké minimum pod ktoré už nie je možné klesnúť, pretože je to nehumánne, nepredstaviteľné, neľudské. Že vždy sa stane niečo čo tej skaze zabráni. Pretože sloboda je niečo tak bežné ako vzduch že uvažovať svoj život bez nej je bláznivou témou vyšinutých filozofov. Mám predsa na to právo ! Mám svoje istoty, presvedčenie, boha, ktoré má od tohto ochránia.

Realita je samozrejme niekde inde, a dokonca na míle vzdialená od toho čo si bežný človek s mozgom o tom myslí. Bežný človek verí zákonom a chtiac nechtiac dôveruje v systém ktorý ho má v čase krízy ochrániť. Jeho časťou tejto hry je chodiť do práce,robiť svoju prácu (keď sa dá tak s nadšením) a platiť dane. Takto to má pokračovať deň čo deň a pritom stihne nájsť lásku života, oženiť sa, podpísať niekoľko pôžičiek a poistiek, splodiť a vychovať niekoľko detí a zo šťastím sa dožiť dôchodku.

Niečo ako denno-denne bojovať o svoj holý život a o svoje právo byť slobodný tam akosi nezapadá a akosi sme si zvykli že ulice sú bezpečné, že nemusíme chodiť von ozbrojený, že naším jediným problémom je to či naše okná sú dostatočné čisté, trávnik pekne pokosený, či ide metro, znáky v škole, y v slove chiba, plat a to čo si o nás budú myslieť ostatný ľudia. Našu bezpečnosť a slobodu sme zverili niekomu inému aby my sme sa konečne mohli venovať iným podstatnejším veciam.

Hovorí sa že keď nejde o život nejde o nič. Možno sprofanované heslo, ale nič výstižnejšie ma nenapadá. Hlavne keď zavítate trošku mimo svoj stereotyp, zistíte že žijete podobný život ako zástupy ľudí okolo vás ale máte sa sakra dobre. No vám to však nestačí a chcete byť stále viac a viac dokonalejší ako váš vysnívaný vzor. Žere vás to pekne dlho a vy mínate svoj čas aby ste mohli byť aspoň z časti tak šarmantný a oslnivý a chcete byť na výslní ako ľudia ktorý sa nazývajú smotánka. No jediné svetlo, ktoré na vás sieti je žiarivka v chladničke keď ju po večeroch zo stresu vyžierate. Zapierajte ale prvý dojem hrá veľkú rolu a vy si tri krát zvážite ako chcete vyzerať pred vaším šéfom, priateľmi, zákazníkmi, partnermi, deťmi. Chcete hrať toto divadlo kamufláže vášho ja pretože takto sa krúti svet a vám to čírou náhodou vyhovuje.

Ľudia sa boja budúcnosti lebo majú strach z toho že stratia to čo už majú. Zvykli sme sa mať dobre a akosi sme zo svojích hláv vytlačili tie neprijemné myšlienky "konca žúru". Kto by si kazil zážitok takýmito myšlienkami. Novodobé heslo je o nič sa nestarať, všetko je v pohode. Dnes máte teplú vodu o polnoci, elektrický prúd bez výpadkov, internet, pôžičku bez starostí, bleskové poistenie, dom na dosah ruky, dostupnú vysokú školu, prestížnu prácu, najkrajšiu dovolenku a dennú dávku romantiky vo forme telenovely. Ja sa pýtam ako si dokážeme vážiť jedinečnosť momentu keď absolútne nepoznáme hodnotu vecí okolo seba ? Skoro všetko je tak dostupné, že stratu týchto vymožeností nepripadá v úvahu a sme ich schopný aj brániť. Žijeme v akomsi sne že všetko toto je naše a my na to máme sväté právo.

No nikdy to tak nebolo, mať právo na niečo je len dohoda a nič viac. Kto o tomto pochybuje nech si preštuduje históriu. Tam je takýchto prípadov, až až. Povedzme za posledných sto rokov ma napadne:
Bosna 1995
Rwanda 1994
Peking 1989
Poľsko 1940
Nanking 1938

Mohli by ste namietať že často za to mohli nejaký šialenci, kdesi na konci sveta ale v civilizovanom svete to tak byť nemôže. Toto je však jeden z ďalších omylov. Však nemecko, rodisko filozofov ako Kant , vedcov ako Eintein, stredisko vedy a kultúry bolo schpné vyvolať najväčšiu vojnu všetkých vojen. Japonsko, krajina ktorá si tak zakladá na povinnosti a česti že je to až úchylné bolo schopné zmasakrovať Nanking. Nie, zlo nie len záležitosťou "darebáckych" krajín a indivíduí, ale ono je všade. Dokáže sa infiltrovať a zaútočiť z miest ktoré by sme nikdy nečakali. Komu sa zdá že nám už nikdy nemôžu po uliciach pochodovať fašisti alebo znova oblbovať komunisti tak vedzte že zmena môže nastať veľmi rýchlo a to čo máme dnes môžeme stratiť veľmi rýchlo ak si na to nedáme pozor, ak nebudeme vedieť čo vlastne máme a nevimeníme to za koňa so zlatou uzdou. Aby by sme sa nedivili ako jednoducho padájú výdobytky morálky ( Niečo na inšpiráciu môžete násť tu) ideály ktorým sme uverili.