Prosinec 2011

Jánošíková družina

17. prosince 2011 v 1:03 | lapis |  Komentáre
Keď sa v Čechách s niekým zoznámim, tak mi skoro vždy položí otázku skadiaľ že som. Ja mu šibasky vždy odpoviem, že zo Slovenska. Stalo sa tu pomaly národným športom spomínať kde, kto, kedy bol na Slovensku, ako, čo a kde zažil a samozreje drevokocúr. Človek sa dozvie veľa zaujímavých vecí, aj to že úplne neznámi človek je rodinou môjho suseda. Človeka to minimálne aspoň trošku zahreje, tým že mu to privodí tie hrejivé spomienky na domov, na mamininu fazuľovú polievku. No potom dôjde na otázku prečo som tu. V tomto momente ja sa odmlčím, a našťastie niekto iný preberie iniciatívu. Totiž odpoveď prečo, nie je tak prijemná a skazila by atmosféru. Preto radšej mlčím. Akosa hovorí mlčanie je zlato.

Pri dlhšom pobite na slovensku (nemyslím v metropolitnej Bratislave, ale v obci s vaším idealizovaný salašom a ovcami) zistíte zopár empyrických skúseností.

Ak máte tú smolu že ste cudzinec tak vedzte že ste pri platení za vami vysnívané oštiepky boli ozbíjaný a máte šťastie že vám ešte niekdo nevinadal že ste si dovolili otravovať.
Keď chcete zaujať miestnu smotánku, tak vedzte že sa musíte naučiť hru, ano slovensko je najkrajšie, áno žije sa tu najlepšie, ano ženy sú tu najkrajšie na svete, ano tarty sú prekrásne len politici kradnú. Názor je síce výtaný ale všetko v medziach normy. Ak si dovolíte pohrdnúť najväčším slovenským patokom slivovicou alebo borovičkou vedzte že ste považovaný za fajnovku a ste okamžite out.

Pokiaľ ste imatrikuláciu zvládli a miestny bača vás prizval do klubu valachov, tak vedze že ste ešte nevyhrali. Práve ste sa odsúdili do roly pritakávača a bacha keď budete vytŕčať z fronty. Ono totiž závysť je slovenská vlastnosť. Tú pohostinnosť máme schovanú pre hostí, ale medzi sebou sa žereme. Platí tu totiž zákon kozy: "Keď my zdochne jedna koza tak susedovy minimálne dve". Nedajbože že si chcete vymeniť okná a všetci susedia majú ešte staré. Prvá odtázka je, kde si na to vzal.

Jedna z vecí ktorú mám v Českej republike rád je že, ste krajina s veľkým počtom neveriacich. Možno si tu tak neuvedomujete. Pretože na otázku "Ste veriaci ?", dostanete v ČR odpoveď "ne, no a co?". Avšak v krajine ako slovensko kde je 87% veriacich, je to úplne iná otázka.

A poslednou kvapkou do ohňa je nacionalizmus. Musíte si zvyknúť že každé 4 roky sú maďari predvolebná téma. Je to možno vec ktorá ma z týchto vecí sere najviac. Slovák, vždy s pocitom, že ho niekto bije, potrebuje nepriateľa. Každé 4 roky dostane stále tie isté báchorky. A pritom kde som býval ja, živého maďara nikdy nikto nevidel ale nenávideli ich všetci.

Prečo som teda tu? Lebo som chcel mať od tohto všetkého pokoj. Nechem byť ten do hrude sa bijúci "správny Slovák". Kričiaci veľké heslá, za boha, za národ, za Slovensko a pri každej príležitosti zbíjal koho sa len dá.

PS
Kto by chel vidieť "pravých Slovákov", tak tu.