Boredom killing business

14. března 2012 v 0:20 | lapis |  Komentáre
"Zuzanu († 55) zastrelil jej ex: O život sa bála už niekoľko ráz". Zomrela jedna nešťastná žena, ale čo to má spoločné s cenou chleba ? Prečo sú nám podobné správy predkladané ako tie najpodstatnejšie správy dňa? Pretože vy a ďalší zástup ľudí sleduje televízor každý deň. Pretože stále menej a menej ľudí číta knihy. Pretože stále málo ľudí číta správy z viacerých zdrojov. Pretože jediná pravda, ktorú poznáme je z telky. Už ste sa niekedy zamysleli nad tým že to čo je naservírované nemusí byť úplne pravdivé ? Že evidentná "pravda" je len v skutočnosti to čo potajme chceme vidieť ? Nečudujem sa vám.

Mnoho chytrých kecalkov na vás vybehne s niečím, že v dnešnej dobe máme informácií priveľa. V obchode nemáte už len dva typy jogurtov ako za totáča, ale máte ich plné regály, v rôznych cenových hladinách a kvalite. A takto to neostáva len pri jogurtoch, ale je to tak už skoro všade okrem štátnych inštitúcií, kde ste pre nich naďalej ,aj v tomto pokrokovom svete, číslom daňoveného poplatníka. Povedané odborným bazmekom - trh sa liberalizoval. A kto sa má teraz v tom vyznať ? Násť tú najlepšiu ponuku, najvýhodnejšiu kúpu, najpelšiu investíciu, ideálny jogurt na ráno, je pre nás tak neprekonatený problém že si radšej nechávame poradiť už skoro od hocikoho:
Možno si hovoríte, že práve vy tomu dokážete odolať. Možno, ak ste nepozerali ani jednu časť superstar a neviete kto je najleší talent v česko-slovensku.

No fajn, sme teda zaplavený informáciami a čo to má spoločné zo životom okolo nás? Stačí sa obzrieť okolo seba. Na jednej strane samá pretvárka, hranie sa na niečo viac, korupcie, škandály a na druhej strane nekonečný výr zábavy a nových talentov a eufória z úspechu hokejistov na turnaji. Viete dnes nie je podstatné, čo si ľudia myslia, ale ako sa cítia. Už nie sú podstatné myšlienky ľudí, ktorý kedysi pohli svetom ale neustály pocit štastia. Áno, chceme byť šťastný a to stále. Sme na tom tak závislí, že radšej si budeme zatvárať oči pred realitou a budeme sa čo najdlhšie ukájať v ilúzií. Aj keď je to len pretvárka, bez myšlienky a elegancie a nazveme ju pravdou. "Pravdou je že si politika je hnus, že politici sú skorumpovaný a každý vás chce okradnúť a ja preto mám dôvod, presnejšie som donútený sa správať ako pes ......". Náš stupeň závyslosti je tak veľký, že už máme skoro podobné správanie ako ťažký narkomani. Neexistuje nič iné ako môj chvíľkoý pociť šťastia a sme ochotný kráčať po toľkých torzách koľko to len bude potrebné a sme ochotný liezť komukoľvek do zadku, voliť, skandovať pre toho kto nám hodí kúsok sena. Proste totálne ovce. Preto je nám to jedno, že denno denne obetujeme to čo generácie pred nami museli ťažko zaplatiť. Slobodu, ľudskú dôstojnosť, výchovu.
Kto dnes pozná pravú hodnotu slobody? Kto znás si ju vybojoval ? Sme generácia ktorá dostala všetko. Kto z nás pozná pravú hodnotu života, pokiaľ nič nestratil ? Ano smrti sa bojime všetci, ale paradoxne smrť nie je až tak strašná ako to že väčšina "štastných" ľudí vlastne nežije, len prežíva v tom víre pochybných hodnôt a krátkodobej slasti a nazívajú to ideálnym životom.
My vlastne nevieme čo zo životom, a tak hľadáme tie "správne cesty", ktoré nám zaručia istoty. Utiekame sa k naciaonalizmu, xenofóbií, sexizmu, feminizmu a vieram všetkých druhov aby sme získali ten pocit, že aj napriek tomu že na náš život z vysoka sereme, kráčame stále dobrou cestou. Lenže je to len oddaľovanie detoxu - priznania si toho, že kontrolu nad životom nikdy mať nebudeme. Prísť na to že aj keď nezískaš to po čom si tak túžiš, stále si rovnako výnimočný. Že môžeš byť šťastný aj bez ideálnych partnerov, ideálnej práce, ideálneho domu a tučného konta. Možno prídete k poznaniu že len samotná cesta k cieľu vás nápĺňa viac ako cieľ samotný. Že vás život bavi.

Ako na to ?
Prestať žvaniť a začať konať. Godot nepríde.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 bludickka bludickka | Web | 16. března 2012 v 20:34 | Reagovat

hlavní v té první půlce se mi zdálo, že nesděluješ nic nového :) i když oceňuju, že se ti povedlo dobře vyjádřit. televizi nemám už víc jak dva roky a vůbec mi nechybí.a nevěřím ani všemu co si přečtu..

2 Alisa Alisa | Web | 19. března 2012 v 22:49 | Reagovat

ja som vyrastala bez telky a nijako nesťažujem . Priateľ nám jednu kúpil, ale kukáme len štoprt a dokument . :D jednotku zo zásady ani neplatíme .
A v šťastie neverím . A nikdy nebudem, je to marketingová fikcia .
Zaujímavé, podľa tohto článku sa moje názory na svet vylučujú .

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama