Květen 2012

To moje

30. května 2012 v 0:03 | lapis |  Preludy
"Sukiyaky, tepanyaky, a také šóšeby a šebu-šebu. To všetko víří, krouží a skáče před vašími zraky aby pak zázračne pristálo na vašem talíři.". To je niekoľko slov, statočného obrancu francúzskej gastronómie, Charlesa Duchemina z povestného filmu Krídielko alebo stehienko.

Jedlo bolo vždy mojím koníčkom, nielenže si ho rád vychutnávam, ale radšej si ho sám pripravujem, keďže pracujem v kanclu tak každá fyzická práca je pre mňa príjemným relaxom. Nikdy by som nepovedal, že si viem oddýchnuť pri umývaní riadu :) K vareniu som mal vždy vzťah, keďže môj otec vyučuje na gastronomickej strednej škole takže pre inšpirácie som nemusel chodiť ďaleko. Niekto má doma celé zbierky svetovej beletrie a všetky diely Britanici, u mňa doma nájdete police plné kuchárok svetovej kulinárie, encyklopédie orientálnych korenín, príprava kávy, zbierky miešaných nápojov, prehľady vín, someliérsku metodyku, stolovanie a aj niekoľko vlastných učebníc ktoré otec napísal pre svojich žiakov. Všetko je doplnené veľkými farebnými obrázkami, ktoré už samotné sú inšpiráciou a pochúťkou pre vaše oči. V kuchyni som preto vždy "doma". A neustále ma baví objavovať nové a nové kombinácie chutí.

Samozrejme mlsný jazýček som si vypestoval až časom. Je rozdiel to pekné jedlo vidieť na obrázkoch a vedieť ho pripraviť. Ako sa hovorí začaj som pekne od píky. Vyrastal som v bežnej rodine a ako bežný žiak som chodil na obedy do jedálne. Nebudeme si klamať jedlo je tam vždy hnusné a bez chuti. Čaj varený z ponošky, mäso iba vo sviatok, zemiaky raza za čas. Terno boli prívarky - šošovicový, fazuľový, hrachový a polievky neidentifikovateľnej chuti ... Ešte dnes keď počujem že si ide niekto dať "čočku" na obed , prejde ma mráz po chrbte. (niečo na priblíženie, ja som ten čo to v 0:27 "odnáša").

Na vyške som bol prekvapený že si môžem vybrať zo 6-tich jedál. No radosť ma prešla po čase, keď sa my blesku-rychle zunovala kaša z prášku, predvarený knedlík, mäso vo forme suchej podošvy a UHO(univerzálna hnedá omáčka) k tomu. Na tej základke možno varili hnusne no aspoň varili a nie prihrievali polotovary. Takže som mal sice na výber zo šiestich ale nech som si vybral čokoľvek chutilo to to skoro rovnako len omáčka mala inú farbu :)
A aj s varením dobrôt som musel nejaký čas ešte počkať. Keďže ako študent som šetril kde sa dalo, varil som si často aj sám gebuziny v štýle všetko v jednom hrnci a najnižšom dne kulinárskeho pekla som sa ocitol keď som týždeň bol len na ryži a kečupe. Už sa to moc nedalo charakterizovať ako jedlo ale skôr ako krmivo.


No časi sa zmenili :) Odvtedy čo pracujem tak moja kulinárska expedícia mohla znova napredovať za neznámim. Pravidelne chodím na "čumendu" do špecializovaných obchodov a vždy si kúpim niečo čo som ešte nemal. Či už nejaké exotické ovocie, prosciuto, sushi, zvláštny syr, netradičnú kávu, čaj, čokoládku s vysokým podielom kakaa. V malých dávkach, na pár hltov, ale zas často. Objavil som aj zopár reštaurácií, kde sa podáva jedlo vo výbornej kvalite (žiadne knedlikárny). Viete to sú lokály kde sa na vás čašník hnusne nekukne a nezvreskne "Čo cheš !", cestoviny sú al dente, používajú olivový olej do šalátu, a dokonca ku špagetám prinesú nastrúhaný regiano.

Je fajn sa prizerať tomu že kvalitné jedlo začína byť trendom. Dokonca aj tu v krajine párkov a kečupu, kde dobré jedlo sa hodnotí podľa jeho množstava. Je fajn vidieť že špagety chceme radšej z tvrdej pšenice, zasipané parmazánom a nie eidamom, že v sushi cheme mať rybu a nie párok. Akosi to ale v ľuďoch zatiaľ nie je priplatiť za kvalitu. Výhovorka že je to drahšie neobstojí u väčšiny populácie, míňajú na cigarety, alkolohol ale akosi na dobré jedlo sa zabúda. Možno berú každoddný stravu ako za niečo tak bežné, že že už to je len niečo čo chcú mať rýchlo z povinnosti za sebou. Škoda.

Je to trend, a tiež prináša svoje ale. Môžete ísť napríklad na prednášku o mäse. Príde človek, ktorý neuveriteľne pútavo rozpráva o tom ako si vybrať ten správny kúsok, prehlasuje sa pritom za profesionála v obore. No popri jeho prednáške nezabudne nadhodiť že práve jeho firma ponúka práve to najkvalitnejšie čo sa dá v regióne zohnať. Keď chcete spoznať oborníka, nepočúvajte čo rozpráva ale pozerajte akú prácu vykonáva. Napr taký mesiar bude mať ruky strhané prácou a určite nebude mať výrečnosť Sokrata a urobený manikure na rukách ako dotyčný prednášajúci. No ľudia mu to tam hltali aj s navijakom. Chceli byť trendy ako on.....

Kumšt je v tom nebrať toto tu všetko ako nové náboženstvo a neobliecť si tie povestné cisárové nové šaty. Zapojovať pritom mozog a trocha pochybosti. Orientovať sa poľa toho čo danný človek dosiahol, pretože to je asi to najistejšie meradlo v tomto odvetví, predavač lyží Babica ostane stále len servisákom, nech vám o tom Nova hovorí čo chce (a pritom mazanie lyží mu ide omnoho lepšie ;) )...... Máme na viac, chceme viac.


Everyone will have their fifteen minutes of fame

14. května 2012 v 23:45 | lapis |  Komentáre
Originalita, prosím vás, to hádam nie. Vy určite myslíte vývozný artikel, popularitu a svetlá a kolotoče. Že nie? Prosím vás nebavme sa o niečom čo tu nikdo z nás nemá a nie ešte aby to vedel posudzovať. Originalitu paradoxne nik nevie kvalifikovane posúdiť, pretože nemôžeme jasne definovať jej hranice. Nemôžeťe ju zmerať, odvážiť a 99.999999999% obyvateľstva tejto planéty si ju zameňuje za iné, príjemnejšie veci ako sláva na piedestáli popularity pri spievaní pop-songu a iný si to spájajú s neustálym bojom proti všetkým.
Pritom originalita je čosi tak výnimočné že skeptici tvrdia že sa nerodí ale len miestami vyskytuje, že je to vždy nový endemit mimo naších osvedčených roztrieďovacích tabuliek a balíčkovacích škatuliek. Svatý grál, nový čerstvý vzduch, krok dopredu, ktorý väčšina ani len nepostehne, lebo ju ani len nenapadne že by mohol existovať iný smer. Že existuje aj iný svet mimo nášho krabicového myslenia. A čo je najhoršie vyskytuje sa zriedkavo a úplne náhodne. Môžete mať iq génia ale aj tak nové obzory neuvidíte, a ani roky práce nič bezpečne nezaručujú. Iba zvyšujú pravdepodobonosť že náhodou zakopnete o nový pevný bod vesmíru na ktorom postavíte svet.
Dosť ale pekných rečí nalejme si čistého vína. Nový Mozart alebo Einstein tu len tak skoro nebude, sme tu namiesto toho my. Nie sa zas na druhú stranu za čo hambiť. Prežili sme tu ako druh tak dlho nie pretože žeby sme boli originálmi ale pretože vieme sa rýchlo učiť od druhých, ... áno kopírovať, replikovať, napodobnovať. Dokážeme sa poučiť z chýb a života tých druhých (aspoň niektorí z nás ;) ) a nemusíme pre každú prekážku v živote vymýšľať koleso. Zdieľanie informácií bolo to čo nám umožnilo raketový posun napred.
Je vec druhá že je nás tú ako stračiek a každý sa snaží byť "originálom", znamenať niečo, a hlavne, čo je hitom našej doby neistoty, rýchlo a bezproblémov. Postavia vás na javisko, nasvietia vás, oblečú do pekného oblečenia, urobia vyzáš, natrú najlepší make-up a spievate pesničku, ktorú pre vás niekto zložil. To že ste "originál" si vtedy nenahovárate len vy ale aj tie davy ktoré vám skandujú ako viete nádherne napodobňovať originál. Hon za stále novým a nový ostáva už len čistou perverziou, fetišom, dennou dávkou napätia a romantiky....
Potom to dopadá tak že tu máte skupinú ľudí ktorý chcú byť za každú cenú iný. Vidíte galérie plné obrazov kde malý čierny štvorec je uprostred veľkého bieleho švtorca a kde umelkňa vystavuje ručné tkané koberčiky z chĺkov z vlastného ohambia. Ono hranie sa na iných má totiž svoje čaro. Nemusíte súťažiť z tými masami okolo. Týmto si vytvoríte vlastnú kategóriu kde ste síce sami ale zato najlepší :) Ja som napríklad jediný preživším veľiteľom vesmíru s plnou mocou nad vašími biednimi životami muhahaha :D
To že sa vaša jedinečná idea zatiaľ neujala, neznamná to okamžite že je to len stupídny výplod vášho telkou vybrakovaného mozgu ale zatiaľ ste ešte na tej idei málo pracovali. Berte to tak že na veľké veci treba veľa času na prípravu. Hlavne však pritom myslite na užitočnosť a na odľahčenie našich biednych životov. Taký Edison urobil TISÍCE neúspešných pokusov pokiaľ zistil že v žiarovké má byť wolfrám. Môžete namietať že užitočnosť je veľmi relatívny pojem, skoro ako originalita :)
NIe samozrejme nie je to jedinné správne kritérium, ale určite by nebolo naškodu keby ho (mozog a nie genitál) ľudia používali častejšie.