Srpen 2012

Pozor, toxické !

26. srpna 2012 v 1:17 | lapis |  Kafka
Viete sloboda slova je strašne ošemetná vec. Určite nie som z tých ktorý by v ruke držal bibliu a druhým by kázal ako ich konanie je proti božiemu zákonu. Aj ja mám niekedy problém zaujať stanovisko k určitým ošemetným záležitostiam. Mne sú vlatne názory ostaných ukradnuté, pokiaľ nejako nevplyvňujú môj život. Ale i tak, hranie sa na to že každý má právo na slobodu slova prináša vždy svoje temné stránky a cena za tento luxus môže niekdy byť astronomická.

Čechy sú krajinou neveriacich ale paradoxne potulným šamanom, vešcom, mastičkárom, ezoterikom sa tu darí docela slušne. Tu sa síce možno väčšinovo neverí v boha, no toto prázdno je rýchlo zaplnené inou firmou, s.r.o, obchodnou značkou, ktorá vám ponúkne tú najlepšiu životnú cestu, tie najlepšie rady a ľudia si to od nich z úsmevom na tvári kupujú. Nemusí to byť nutne len niečo nadprirodzené. Vkľude vás zastavia v tescu a predajú vam rovno na ulici "značkovú" voňavku za 800 kč. Lenže to nadprirodzeno sa totiž omnoho lepšie predáva. Pretožu tú voňavku môžete poslať na chemický rozbor, no vyvrátenie nejakého poľa zmyslov a 7. dimenzie, osudu sa dokazuje odosť ťažšie. No o to ľahšie sa dá o nich tárať, mlžiť a hlavne vytrieskať z nich peniaze, pretože o tom vieme všetci úplné HOVNO.

Priznám sa že ezoteriku nemusím. Nie že som bol zatvdene proti, no mám svoj život dosť rád na to aby som ho nevidal do rúk bytostiam z vyžších dimenzií. To že si niekde ľudia píšu o tom že ich navštívili anieli, alebo ich zážitky zo siedmej dimenzie my vôbec nevadí, vlastne je my to úplne jedno. Ľudia robia aj podivnejšie veci. No čo my vadí je keď si na tejto ilúzií začnú stavať živobytie a vytrieskávajú z ľudí peniaze za ich skvelé rady, popísané v ich priekopníckch knižkách. Poradia vám ten najideálnejší liek na akúkoľvek vašu boliestku, či už v podobe energetických kamienkov, kurzov tantrického myslenia alebo výpravou do Guatemaly za tajomstvom májskych šamanov. Od toho momentu ako to začnú predávať, sú to pre mňa podvodníci a aj tak s nimi jednám.

Že nemusím ďaleko chodiť ďaleko pre príklad, je blog http://karolinaloskotova.blog.cz (mimo iné členka autorského klubu). Ctená blogerka doporučuje mimo iné denno-denne sa pozerať primo do slnka. Odvoláva sa pritom na skusenosti Hira Ratan Manek-a. ktorý vďaka energií prijatej z slnečného žiarenia dokázal prežiť 411 dňový pôst bez jediného sústa a dokonca to má aj blahodárne účinky na oči samotné. Ak by ste to ešte nevedeli.
Tieto báchorky sú vpoho pokiaľ nejaký hlupák ich nevyskúša a neublíži si.
Lúmenn :Já to zkoušela a takovou bolest v očích jsem fakt ještě nezažila. Nevím, možná je to mýma očima, jsem poměrně silně krátkozraká a nosím kontaktní čočky, ale i s čočkama i bez nich mě slunce strašně vadí, i když je venku jasný den nemůžu se dívat a mhouřím oči, natož se dívat do slunce, to bolí, pálí a slzí mi z toho oči. Dělám něco špatně já a nebo nám ve škole až tak nelhali?
Alue: Bolí tě to, protože máš oči nemocné. Co bolí, to se léčí. Ale věřit tomu samozřejmě nemusíš, nikoho nebudu přemlouvat ani nutit, aby se léčil sluncem.
To že si túto skvelú radu všimli aj iní vyprovokovalo blogerku k vytvoreniu videa s reakciou. Odporúčam najmä tieto momenty:
  1. 08:05 - slnečná kúra
  2. 48:08 - krasna fotka v knihe
  3. 49:20 - vážený vyskoškoláci a páprdovia s diplomom
(Inak doporučujem pozrieť celé video - ja som ho musel púšťať po dávkach, pretože som dostal miestamy záchvaty smiechu) - video už žiaľ nie je k dispozícií, škoda, mal som si zalohovať ako vystrahu prebuduce generacie. Ale hadam sa alue bude ešte činiť ;)
Toto je presne ta temná stránka slobody slova. Dnes každý tára, no málokto je za to svoje dielo zodpovedný. Presne preto si môže do svojej zbierky ocenení pridať aj jedného kafku:

Biela kontra Čierna

18. srpna 2012 v 21:06 | lapis |  Komentáre
"Volič o ničom nevie, vníma iba absolútny povrch." (Oligarcha podľa spisu gorila). Tímito slovami by som začal priblíženie toho čo už dávno pozorujem. Určite nie som sám kto to spozoroval, ba dokonca som sa aj divil ako je možné že tak okaté veci som nevidel už skôr a vzdy som velmi zvedavi ako reziseri pripravia svoje babky a ako s nimmi tahaju. Je to ako nova hra s vemi zahmlenym koncom.

Nebudem tu rozoberať spis gorila, na to tu nie som povolaný, a kto by chcel si môže prečítať knihu od Toma Nicholsona a urobiť si vlastný názor. To ako vnímame iba ten absolútny povrch si môžeme demonštrovať aj na menej komplikovaných ale za to podobne šťavnatých príkladoch.

Olympiáda
Skončila celkom nedávno a už som mal slušnú hádku s kolegom v práci, kde my bolo vynadané za to že som proti tomu aby severná kórea a podobné zeme "zasľúbené" boli vôbec prizvané na olmpiádu. "Je to predsa o športovcoch a nie o režimoch." - možno ste to ešte nespozorovali ale naša hra na švajčiarsko - hranie sa na to že na olympiáde ide všetko stranou, má aj svoju temnú stránku. Pri požehnanej vláde ako je tá v severej kórei, môže byť len samotná účasť na olympiáde a prípadny neúspech, hraním sa na ruskú ruletu. Ak uspejete, získate zlato tak ste národný hrdina, no keď prehráte a ešte k tomu s arcinepriateľom ako USA, alebo Južná Kórea tak môžete skončiť v lepšom prípade sami pracovných táboroch, v tom horšom aj vaša rodia a to na tri generácie. Ziskanie podobnych informaci z tejto krajiny je vsak nadludsky ukol, no o styri roky si minimalne pozriem zlozenie ich reprezentacie.

Julian Assange
Možno ste ho zahliadli v telke. Áno je to ten bielovlasi Austrálčan, ktorý nasral mocných tohto sveta keď publikoval všetky diplomatické depeše spojených štátov na wikileaks. Dnes sa musí vysporiadavať s tým že má zmrazené kreditné karty bez súdneho rozhodnutia, má niekoľko súdnych sporov po svete a hrozí mu trest smrti alebo doživotie keby bol vydaný do USA. Prednedávnom mu však udelil Ekvádor politický azil a teraz sedí na ambasáde v Londine. Policajti ho síce nemožu zadržat, no tak isto nemôže z ambasady vystrčiť nos bez toho aby neriskoval zatknutie. Nieže by to čo ukoristil a následne zverejnil zrujnovalo kredibilitu USA, ale to čo sa okolo neho deje je na hon na čarodejnice. Je to ukážkový príklad pre všetkých ktorý by chceli v jeho šľapajách pokračovat. Osobne mu hodne fandím, pretože v hre o tróny sú dovolené všetky ťahy a som zvedaví koľko vydrží.

Muammar Gaddafi
Možno si naňho ešte spominate. Taký kudrnatý fešák z Lýbie. Objavoval sa v televizií dokonca v "prime time" medzi dvoma telenovelami, v správach na pár minut. Ten čo sa po chvili omrzel a aj rychlo skoncil. Prednedávnom to však bol najznámejší diktátor severnej Afriky. Dokonca sa stal strategickým partnerom pre Taliansko, nie len pre jeho zásoby ropy ale aj ako nárazníková zóna pre imigrantov z vnútrozemia Afriky. Niet divu že za takýmto svetovým lídrom sa schádzala cela svetová smotánka, dokonca aj Fico bol na navšteve v stane. Lýbia má však zlú povest a to hlavne za zorganizovanie mnohých teroristickych utokov v Europe ako Lockerbie. No či terorista alebo nie, na tom vôbec nezáleží, zbrane mu západ predával tak či onak. Je zábavne sa prizerať tomu ako krajiny ktoré mu tie zbrane predávali po nejakom čase otočili a boli hlavnými silami ktoré bombardovali Lýbiu a potom tí istí maju každorocný príhovor o mieri na výrocie ukončenia 2. svetovej vojny.

Vatileaks
Kresťanov na Slovensku je okolo 70%. No asi len máloktorý v tom Vatikáne bol a ešte zriedkavejšie sa nájde niekto kto sa vizná aj do vatikánskej politiky. Nie že by to bol nejako mocný štát s veľkou armádou ale akosi často ľudia hovoria že predsa existuje nejaké to najzákladnejšie dobro. Nejaká základná istota a vidia ju v majestátnosti a puritánstve štatu kde sídli námestník krista, základ cirkvi. Ano vo vatikane. Ked príde pápez na návstevu div sa všetci v tej dobrote nepretrhnú, a ako to vždy býva tí najväčší hriešnici sú vždy v prvých radoch. No zatiaľ čo tie zástupy slepo veriacich vidia v svätom oficiu čistotu a božiu vôľu, ostatní ktorý boli ochotní skúmať či to tak naozaj je, zistili už hned na samom začiatku že to slávne "vodu kážu, víno pijú" začína popisovať realitu čím ďalej tým presnejšie. Zistite že tá čistota ostala len zbožným prianím a máte čím ďalej jasnejšiu predstavu že aj tam sú denno-denne porušované božie prikázania - nepokradneš, nezabiješ, nezosmilníš, nepožiadaš majetku - a to nie len v temných stredovekých časoch križiackých výprav a protireformácii.

Všade však počujem tú istú výhovorku, buď sme na to moc mladí, alebo mi to je na surovku jedno - mám predsa podstatnejšie problémy na vyriešenie - sledovať svoju obľúbenú telenovelu, reality show. Spiť sa ako hovado a potom nadávať na ten podelaný život v záchvate sebaľútosti. No v skutočnosti sa stále snažíme zachovať akýsi status quo. Snažíme si nájst v tom rýchlo meniacom sa svete nejakú istotu buď vo viere, v nejakej inštitúcií, v ideále, v ....
To že si hovorime že sme mladí a toto sa nás nedotýka však nijako neospravedlňuje. Pod svetlom ktoré si v dnešnej dobe užívame ako nikdy predtým v historii, je tma. Vyhovárať sa v dnešnej globalizovanej dobe že nás sa svetové dianie netýka je len naša zaslepenosť z luxusu v ktorom žijeme - v dojme že svet je bezpené miesto, že sloboda je zadarmo a každý ma na to právo. Za toto bezpecie však platíme vysokú cenu, ktorú v konečnom dôsledku nechceme ani poznať pretože sme banda narkomanov zavislých na dobrom pocite.

Nech ten svet dopadne už akokolvek, je dobre si v každom prípade uvedomit že žiadne dobro a zlo nie je. Nik tu nie je čistý ako lalia. Idealizovanie si sveta funguje len dočasne a čierno biele videnie sveta sa može ľahko stať osudným. Nie je biela ani cierna, len zaujmy zainteresovanych stran.


Prosím vás, je tam voľno ?

14. srpna 2012 v 20:39 | lapis |  Komentáre
Nebýva zvykom, že by som na Slovesnko chodil cez rok, už nie. Kým som bol študent tak to bývalo akousi normou aby som bol doma minimálne raz do mesiaca. No akonáhle sa človek stane samostaným, tak mnohé dôvody pominú. Prvorade tie existenčné. Zrazu nik nerobí caviky že míňam veľa, že cez leto si nezarábam a ciciam rodinný rozpočet, že skladáte účty keď si chcete niečo drahšie kúpiť. Paradoxne odluka od svojich blízkych aj pomáha, akonáhle som začal chodiť domov iba na vianoce, stali sme sa viac vzácnymi. Už neriešime banality, i keď sú chvíľky kedy preklínate ten stupídny nápad že ste prišiel domov pretože možno sa zmenil prístup ale to čo skrývajú za maskou stále ostáva. Určite to poznáte, taký starý kostlivec na vás vybafne a pritom ste si mysleli že určité veci ste už dávno prekonali no on len na vás čakal v skrini :-/

No cesta je vždy zaujímavá. Ono keď sa cestuje z inej republiky, vždy to ide s nejakým jedinečným čarom. Stretnete sa s celou paletou ľudí, od sociek, cez dôchodcov, bežných ľudí čo idú do práce, alebo študentov a môžem povedať že každá z týchto kategórií ľudí má svoje čaro :)

Napríklad keď som sa naposledy viezol vo vlaku s turnusom robotníkov z východného slovenska, tak tým som rozumel iba jedno slovo a to měrunkovice. Vysvitlo že pracovali kdesi v pálenici a ako vianočnú výslužku si každý z nich niesol vak plný chľastu. Tak to tam začali postupne vyťahovať jednu litrovú fľašu za druhou - že vraj keď sú tie sviatky tak neostaneme na suchom. Netreba asi dodávať že v tomto boli oproti mne minimálne majstri slovenska. Zostal som v nemom úžase keď jednému sa po prvom litri zachcelo piva a tak si ho otvoril o spodné zuby - profesionál. No mne už po štvtej fľaše prišlo tak blbo že som strávil na záchode celú cestu od Kolína po Český Tešín a oni si v kľude odfukovali na lehátku. A ich rekcia na môj stav by sa dala zhrnúť vetou: Ja som sa vlastne ešte z toho nikdy nepogrcal. A keby sa my to niekedy stalo už by som tvrdé nepil. Potešujúce .... :) Ja som našťastie len skončil s trojdňovku na záchode kde každé sústo išlo zo mňa von.

Tento krát som cestoval cez deň. Hovoril som si je Sobota a tak už hádam všetci čo pracujú budú sedieť doma a vlak bude prázdny, no neuvedomil som si že sú predsa prázdniny a vlak bol do posledného miesta vypredaný. Môj cestovateľský optimizmus čím ďalej tým viac klesal, keď narážal na ďalšiu rezerváciu Praha-Poprad. Akosi všetci tam cestovali do Popradu a mne neostalo nič iné len si vydobiť kúsok voľného miesta na chodbe a celú 8 hodinovú cestu presedieť ako socka na zemi. Tento raz sa my ušlo doslova luxusné miesto v dverách oproti záchodom. Takže nie len to že každú chvíľu ma niekto vyhodil že chce vytúpiť ale každú chvíľu niekto išiel na ten záchod a nemohol otvoriť dvere. Asi si mysleli že som tam v pozícií hajzel báby pretože sa ma z nich každý spítal či tam niekto nie je. Chvíľu to bolo úsmevné, no po chvíli to už pekne liezlo na nervy. Fakt, ale fakt som nemal ani len ten najmenší záujem sledovať kto na tých hajzloch sedí a robil som čokoľvek aby som sa aspoň v myšlienkach preniesol niekam inam. Nešlo to. Svetom sa totiž šíri zákerná chorba močového mechúra a všetci tam prejavovali akútne príznaky. Škoda že ma v tej dobe nenapadlo vyberať 5kč ako správna hajzelbába :) No v ten čas som nespal už 38 hodín a mal som iq hojdacieho koníka. A len mechanicky som odpovedal: Nie nik tam nie je. To sú české dráhy musíte na to silou, poriadne zatlačte.