Pod vplyvom studeného frontu

1. září 2012 v 21:27 | lapis |  Komentáre
Skleslá nálada, fronta za vaším chrbtom, práce je zas jak sračiek a neustále niekto otravuje. V podstate sa my chce len ležať ako 5 peňazí a nerobiť nič. Vízia podobných dní až do konca života ma napĺňa len stále silnejúcim dáviacim reflexom. Cítitm sa tak plytký, ako maslo roztreté na príliš veľký krajec chleba. Vnútroný oheň zhasol a ja sním. Radosť sa kdesi vytratila, ale nebýval som taký suchar. Ale prestalo ma to tu baviť.... pre rodinu som vzduch, kamaráti na mňa zanevreli, nedokážem myslieť pozitívne a už vôbec nie myslieť na budúcnosť. Všetko získalo akúsi zvláštnu trpkú pachuť. Všetkých kvázi odborníkov z ich radami som poslal kdesi. Majú chuť pomôcť, ale nevedia ako. Nič ma neteší -> svet sa zbláznil. Dorazili ste už niekedy do tejto destinácie? Ste občasný hosť alebo dokonca domorodec ? Ano ? Tak vedzte že nie ste chorí a svet sa nezbláznil, len vám v živote niečo chýba. Vnútorný oheň zhasol. Vyhoreli ste totiž.

Ako teda nájsť čo vám chýba aby váš motor naštartoval a vy ste sa mohli konečne posunúť ďalej? Veľmi sa my páči prirovnanie od Maxa Kašparů: Váš životný elán je plameň sviečky, ktorý je chránený pred vplyvom počasia domom kde môže bezpečne horieť. Ako správny dom musí mať aj tento pevné steny a vy vtedy máte istotu že ten plamienok bude horieť pokojným plameňom. Pokiaľ zbúram jednú stenu tak plameň bude v ohrození. Pokiaľ zbúram dve steny tak nastane prievan a plamienok zhasne a my sním. Preto musíme mať zabezpečených šesť stien v živote.
Vezmime to od začiatku. Musíme mať prvú stenu, tú pred nami, našu víziu budúcnosti, naše sny a očakávania. Musíme sa na niečo tešiť. Pokiaľ je vašou perspektivou iba krematorium tak je čas nájsť niečo lepšie.
Zadná stena chrakterizuje ľudí o ktorých sa môžete vo vašom živote oprieť - partner, rodina. Mať istotu že niekto je vám opora. Pokiaľ tam nikoho nemáte, prípadne sa bojíte obzrieť či tam niekto nestojí s dýkou, tak to vám už s prednou stenou chýbajú dve a je po plameni.
Ľavá stena chrakterizuje ľudí blízkych nášmu srdcu. To sú vaši priatelia. Ak už ste ženatý/vydatá tak je potrebné nezanevrieť na priateľov, nežiť v izolovanosti ako robinsoni na pustom ostrove. Viete mať tak niekoho za kým prídete a poviete mu ako vás to tu všetko štve. Nemusí vám poradiť, no je podstatné že niekto vás vypočuje, komu si to srdce vylejete. Nejakú spoľahlivú bútľavú vŕbu.
Pravá stena, to sú ľudia v našom živote s ktorými musíme spolupracovať. To sú kolegovia v práci, susedia. Je úplne esenciálne aby vzťahy na pracovisku boli dobré. Aby ste do práce chodili radi. Predsa tam strávite tak štvrtinu svojho dňa a je úplne na nič keď vás tam čaká banda klebetiacich závystlivcov, ktorým sa bojíte čokoľvek povedať, pretože budú ohovárať každé vaše zaváhanie. Omnoho lepšia je varianta, kde na vás čaká v práci banda s ktorou si poklebetíte (všetci sme slepičí prdelky :) )
Tá sviečka musí byť umiestnená niekde stabilne na podlahu. Musí mať svoje dané miesto. Určite sa vám stalo že život nie je taký aký ste si predstavovali a chcelo by to zmenu. Áno, zmena pomáha no pričastým utekaním od svojich problémov a závazkov riskujete že plamienok zhasne. Ono život nie je bombón, tak ho nepremárnime tým že ho budeme ustavične hľadať ale budujme tie steny. To je však beh na dlhé trate tak nezačínajme stále od začiatku.
A nakoniec tu máme strop. Na každom správnom strope je svetlo ktoré na nás svieti. To sú veci ktoré nás presahujú, to sú duchovné hodnoty ako kultúra, umenie, veda, filozofia, nádej, láska. To je svetlo nášho života. Pokiaľ však nemáme strop, tak pri najbližšej búrke, dážď plameň uhasí.

Dnešná doba prináša luxus o ktorom sa ani nesnívalo naším predkom. No život sa neúmerne zrýchlil a akosi zabúdame pri našej životnej ceste na vzťahy ktoré budujeme(tie steny), či už s okolím alebo so sebou samím. Výchovu detí nechávame na školu, pretože my na ne nemáme čas (A potom sa čudujeme že sú čím ďalej tím viac divokejšie) a už vôbec nemáme čas na seba. Nemám čas, nemáme čas - to je motto dnešného životné štýlu. Prežívame, nežijeme.

Technika prekonala všetky vzdialenosti, ale nevytvorila žiadnu blízkosť. (M Heidegger)
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama