Quo vadis

25. srpna 2013 v 23:51 | lapis |  Komentáre
Cieľavedomosť. Ľudská vlastnosť ktorá sa vyskytuje asi tak ako šafrán. Nenájdete ju kdekoľvek, ale zahraje vás kdesi vo vnútri keď na ňu narazíte. Je to čosi čo dnes veľmi chýba. Vidieť človeka ktorý má jasno a ide si za svojim. Prosím nezamieňať s akciami v supermarketoch a zástupom dôchodcov ktorý idu len po jednom. Cene. Mám na mysli niečo úplne iné. Je to taká vlastnosť že sa človek dokáže vidieť za nejakú dobu v budúcnosti, povedzme za rok a teraz príde to podstatné. Snaží sa aby to dosiahol.
S čím sa stretnete oveľa častejšie je presne opačný prístup: Nechať sa viesť s prúdom a nadávať na to či ono aby reč nestála, ale skutek utek. No priznajte že takých sú vo vašom okolí celé zástupy a jeden pred druhým súťažia komu ten život naviac nedožičil a pritom nezabudne prihodiť akým spôsobom dokázal vyjebať so šéfom, prípadne kde sa dnes flákal. Ten najdômyselnejší získava uznanie v rade tých ostatných a potom sa téma strhne na to kde sa kto ožral, obligátne drby: sex, alkohol, exkrement.
Každému z nich stačí že ide do práce, odsedí si svoje a čo najrýchlejšie a nepozorovane sa vytratí domov. A tak, každý deň. Na druhú stranu však je z nich každý rád že nejakú prácu má. Dalo to sakra prácu si nejakú zohnať. Od rodičov toho moc nevytrieskajú a peniaze z pracáku sú totiž nič moc pokiaľ nemá na krku tak 15 detí :) . Je skoro jedno aká práca to je. Vyučený pôjde robiť skladníka, vysokoškolák pôjde na stavbu, alebo predávať noviny v stánku. Hlavne nech sú z toho nejaké peniaze a narobiť sa tiež nemusia moc. Ono im to stačí ...
Keď niekedy dôjdete k podobnému záveru, tak venujte aspoň chvíľku svojho času a zapremýšľajte či naozaj.

V škole ste totiž vynechali asi najpodstatnejšiu lekciu. Ono totiž aby vám niekto zaplatil, musí najprv predať tovar alebo službu. Váš zamestnávateľ (okrem štátu :) ) je riadený zákonmy trhu: ponuky a dopytu. To čo firmu brzdí, biznisu škodí. Je nútená neustále inovovať lebo inak zanikne. A tak sa môže stať že práve váše oddelenie je nevýkonné, že ... vyrazia vás. Čo potom ? Zistíte že zas nemáte moc na výber, pretože takých ako vy, bez práce, sú celé tucty a bez toho aby ste mali čo ponúknuť. Ľudská práca sa dá ako ktorýkoľvek iný ekonomický faktor kvantifikovať a previesť na teóriu ponuky a dopytu. Nechcete sa stať tovarom, ktorý nik nechce a zostali hniť na sklade.

Ok, tak si poviete že lopata je vždy istá. Ani to už nie je pravda. Žiarivý prípad je pomalý krach uhoľných baní v Ostrave. 3000 ľudí má prísť o prácu. Čo ale s nimi. V dannom regióne si moc práce nenájdu. Väčšinou majú už aj nejaký hendikep z ťažkej práce, takže skoro invalidi. Kto ich ale teraz zamestná? Sú v prdeli.
Život nie je lineárny. To že už človek nejakú prácu získal ho nijako neospravedlnuje aby sa "usadil" a robil to isté do konca života. Život je najtrdší učiteľ a skúša nás či sa dokážeme prispôsobiť. V takýcjto okamžikoch je nutné vedieť si odpovedať na povestné Quo vadis. Mať v živote cieľ, mať odhodlanie si povedať som ľudská bytosť sakra, môj život má cenu a .... konečne sa rozhýbať. Čím ďalej, tým menej bude treba lopaťárov. Budú ich nahrádzať stroje, ktoré si nepožiadajú o invalidný dôchodok. Je ich možné opraviť, prípadne zmodernizovať, čo s ľuďmi ide ťažko. Automatizácia je trend, ktorý sa blíži rýchlejšie ako si myslíte. Ak pracujete vo firme ktorá vám pri nástupe ponúka istoty vezdte že za určitú dobu príde ten bod kedy sa bude musieť rozhodnúť či skrachuje alebo vás vyhodí. Je dobré s touto situáciou od začiatku počítať. Ako sa hovorí: chytrý koná, hlupák reaguje.

Fajn, tak mám vysokú školu, prácu si nájdem vždy. To bývala pravda niekedy dávno, keď počet vysokoškolsko vzdelaných ľudí bol nízky a kvalita nepomerne vyžšia než tí čo absolvujú dnes. Za chvíľku tu bude mať každý sociál svoj socialneho pracovníka. Potom čo sa vysoké školy otvorili masám, stali sa z nich výkrmne. Ide o akúsi vyžšiu formu maturity. To že máte vysokoškolský titul ešte neznamená, že niečo viete. Znamená to že ste min 5 rokov odsedeli v laviciach a boli ste schopní sa niečo naučiť. No tu sa ukazuje aký je rozdielom medzi múdrym a chytrým človekom. Múdry človek vie veľa no ten chytrý vie tie vedomosti použiť. Ku mne do firmy sa neprijali tucty ľudí s červenými diplomami - podľa farby diplomu by sme ich mali brať s otvorenou náručou, lenže to proste nevedeli a čo bolo ešte horšie, vôbec nebolo na nich vidieť že by sa chceli niečo nové naučiť.

Koho teda ten trh chce, po kom teda tak priahne ? Nie je to tupá manuálna práca, nie je sú to absolventi s červenými titulmi. Sú to ľudia kreatívni. Ľudia ktorí sú ohodlaní pracovať a posunúť svoje odvetvie ďalej a tým vytvoriť ďalšie pracovné miesta. Mať vzedelanie je podmienka nutná no zďaleka nie je postačujúca. Robiť to čo sa odo mňa čaká je len minimom. Je nutné do toho dať aj vlastný záujem a mať svoju prácu rád. Kto z vás si môže povedať že má svoju prácu rád a chodí tam rád ? Že je to mýtus ? Nie je. Treba hľadať a snažiť sa. Je esenciálne mať široké spektrum záujmov aby ste se sa nedosúdili na jedinu cestu a časom sa nestali stali skladovým tovarom ako je to v prípade tých baníkov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cata Cata | Web | 26. srpna 2013 v 0:12 | Reagovat

Dnes málokdo ví, co chce. A když už ví, chybí mu odvaha to zkusit. Strach z neúspěchu, posměchu a hanby je totiž mnohem vyšší než radost z úspěchu. Proč se lidi snaží zavděčit ostatním na úkor sebe?

2 lapis lapis | 26. srpna 2013 v 0:29 | Reagovat

[1]: Tak na to neexistuje jedna odpoveď ale často to býva z prostého dôvodu že si takto zvykli.

3 GVKB GVKB | E-mail | Web | 26. srpna 2013 v 10:32 | Reagovat

Podívejme se do ekosystému, jak je zde vše geniálně recyklované, nejsou zde žádné problémy, s toxickými a jadernými odpady, jenom člověk má problémy s tím, jak vše optimálně recyklovat, a tak se dostává do ekonomické a sociální krize neustále.
Stavebnice lego je geniální v tom, že dítě může neustále recyklovat to, co vytvořilo z malých kostiček lega.
Na tomto principu musí zde i vše fungovat, a vše musí jít snadno rozložit, na velmi malé díly, ze kterých se potom složí něco jiného.
Problém se sociálně slabými lidmi, jako jsou třeba Romové a bezdomovci, je problémem recyklace, v ekosystému je naprosto normální, že jedinec který je geneticky chybný, poslouží jako potrava pro jedince, co nejsou geneticky chybní.
Proč v naší sociální kultuře je neřešitelný problém, s recyklací u Romů a bezdomovců?
Naše kultura je postavená teoreticky, a tím je mrtvá, je potřeba kulturu postavit prakticky, jediným platným zákonem, se zde stane jenom dokonalost, to co nebude dokonalé, to se bude automaticky recyklovat.
Vše je možné otestovat na to, jak je to dokonalé, to co je nedokonalé, to způsobuje problémy, a je tedy nutné to recyklovat, i kdybychom měli recyklovat politiky, a podnikatele, protože nejsou dokonalí, a tím nám způsobují problémy.
Vadí nám mnoho, když někdo udělá gramatické chyby, a tak jeho písemný projev, není dokonalý.
Stejně nám musí i vadit to, že někdo bude vydávat subjektivní sobecké normy a zákony, které nejsou z pohledu ekosystému dokonalé, a nutit nás násilím, tyto nedokonalé normy a zákony dodržovat, protože on je zde bohužel prezidentem, nebo ředitelem.
Absolutně vše, se bude podrobovat neustálé objektivní globální kontrole, na dokonalost, a to co bude podprůměrné, to se bude ekologicky optimálně recyklovat, už zde nebudou problémy s; bezdomovci, Romy, cikány, politiky, byrokraty, sektami, mafiemi, podvodníky, psychopaty, narkomany, ubožáky, atd.

4 lapis lapis | Web | 26. srpna 2013 v 19:28 | Reagovat

[3]: Snaha o ideál predpokladá že máme jasnú predstavu čo to ten ideál je. Čo to teda je? určite to nie je prirodzená vec pretože sa v prírode nevyskytuje. Je to ľudská kategória. no potom kto by ju určil. Kto je ten kto sa má recyklovať. Sú nutné svaly, mozog, zdravie, osobnosť a v akých kombináciách ? Príroda si takéto otázky nekladie. Umožňuje všetky kombinácie a prežije nie ta najsilnejšia, najmúdrejšia, najzdravšia, najmenej problémová s minimom korupcie a kriminality ale tá ktorá sa dokáže najrýchlejšie prispôsobiť. To je ultimátne pravidlo ktoré charakterizuje svet okolo nás. Nie je práve najvhodnejšie si vybrať jednu cestu a tie ostatné odrezať pretože sa tým môžeme odkázať na to že to bola síce na začiatku najsľubnejšia cesta ale časom sa stala slepá a ako druh vyhynieme. Neboli by sme prví ani poslední.

5 A > AnnaKendrick-site.blog.cz A > AnnaKendrick-site.blog.cz | Web | 30. srpna 2013 v 8:48 | Reagovat

beru to podle toho,co jsem v životě zažila ;), myslím ,že naivní poled to rozhodně není. Jen minimum bezdomovců se snaží nebosi za peníze kupuje důležité věci.

6 ... ... | 30. srpna 2013 v 12:25 | Reagovat

trapas :OOO
trapně trapné (y) :)

7 Mavis E. Strix Mavis E. Strix | E-mail | Web | 30. srpna 2013 v 15:29 | Reagovat

Veľmi pekne by som sa ti chcela poďakovať za tvoj komentár, ktorý si napísal k môjmu článku na tému týždňa. Máš pravdu a ďakujem ti aj za to, že si mi to napísal tak priamo. Áno, podľa všetkého mám o niečo menej rokov ako ty a tak si nesmierne vážim, že sa našiel niekto, kto si našiel čas na komentár takého typu, ako je ten tvoj. Ešte raz vďaka!

Čo sa článku týka, s prvým odsekom absolútne súhlasím a vidím to veľmi podobne, ako ty. Je omnoho jednoduchšie nadávať na to, čo ešte nemám, ako vážiť si to, čo mám alebo sa snažiť získať to, čo nemám, no chcem.

Ďalej musím súhlasiť aj s tretím odsekom a síce s tým, že prichádzame do doby vyslovene strojovej. Nezamestnanosť nekontrolovateľne stúpa a najhoršie na tom je, že sa všetci robia, že nič nevidia.

Opäť ďalšia veľká pravda! Vysokú školu má dnes takmer každý. Ak si ju nespravil hneď po strednej, robil si ju popri zamestnaní alebo podobne. Ako si však napísal, vôbec to ešte neznamená, že človek, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie je skutočne inteligentný a svoje vedomosti vie aj využiť. Mám pocit, že dnes je vysokoškolské vzdelanie čisto len biznis pre ľudí. Ako pomaly všetko...

Posledný odsek je viac ako pravdivý. Kreatívnych, skutočne kreatívnych podotýkam, ľudí je dnes naozaj problém nájsť. Áno, máme tu veľa noviniek, ale stále mi to príde ako nejaká novšia verzia tých starších vecí. Stále to nie je niečo, čo tu ešte nebolo. Taktiež si teda myslím, že trh doslova prahne práve po tomto.

Na záver musím pochváliť naozaj výstižný a dobre napísaný článok :)

8 pavel pavel | Web | 24. listopadu 2013 v 0:11 | Reagovat

Takto jsem to řešil, když jsem přišel bez ničeho před lety do Německa a musel začít od nuly... vždycky se něco najde, kde se člověk uplatní, jen musí mít hlavu na správném místě.

9 Erika Erika | Web | 23. prosince 2013 v 23:51 | Reagovat

Osobne si myslím, že my obidvaja sme opustili svoje hračičky ale samozrejme každý sa sústredi sám na seba,a je pravda že vzťah je o tom žiť s niekym každodenne,ale to je prakticky nemožné :)Nás drží pokope hudba tá nas spojila a aj drží..uvidíme v čo to vyústi v budúcnsti,nikto nevie :) ale ďakujem za konečne za jeden zo zmysluplných a k svetu prítomných komentárov :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama