Len popol

27. května 2014 v 21:45 | lapis |  Komentáre
As we know, there are known knowns; there are things that we know that we know. We also know there are known unknowns; that is to say we know there are some things we do not know. But there are also unknown unknowns,
the ones we don't know we don't know.

-Donald Rumsfeld, United States Secretary of Defense



Sú veci ktoré vieme. Sú veci ktoré vieme že nevieme. Sú veci ktoré nevieme že nevieme. Toto je bežné rozdelenie vedomostí. Pričom veci ktoré vieme že vieme tvoria ten najmenší kus koláča. Za nimi nasledujú veci ktoré vieme že nevieme. V podstate rovnako veľká množina. A nakoniec ostávajú veci ktoré nevieme že nevieme. Sú to tie informácie ktoré sa pohybujú na hrane a za hranou našej predstavivosti. Udalosti a fakty ktoré väčšina populácie nemá šancu pochopiť a len veľmi málo jedincov má ten dar nahliadnuť kúsoch za túto hranicu a posunúť nás všetkých tak dopredu. Je len pár jedincov ktorí majú dostatočne silnú vôľu na to aby sa zaoberali vecami ktorým vlastne nikto nerozumie a ešte menej je tých ktorý niečo užitočné vytvoria. Ono predstavivosť je dar ktorý využije len zlomok a len pár ho vie zúžitkovať. V čom ako ľudia naopak vinikáme je práca v skupine a kopírovanie už toho vymysleného a pretváranie do tisícich rôznych podôb. Často sa presne skončí sem. Takto aspoň vypadá idálny produkt školstva. Dostanete čo možno naväčší rozsah informácií aby ste zistili čo viete a čo ešte nie. A zopár s vás postúpi na postgraduál a bude schopný aspoň na papieri skúmať niečo z toho neznáma.

Ono však existuje aj štvrtá kategória informácií. Ako že o nej neviete ? No pretože je ukrytá medzi písmenkami. Sú to informácie ktoré vieme ale vieme ich blbo. Boli pozmenené alebo účelovo vybrané tak aby v tichosti zakrili iný beh dejín. Laik, nezasvetený človek, bežný ovčan nemá šancu rozoznať falzifikát. Ono totiž nie všetko je tam povedané špatne. Ano jedná sa o prekrútenie faktov - propagandu.

Čo tu chcem zdeliť je môj názor a nedovolím si tvrdiť že je úplne pravdivý pretože som na to príliš nepodstatný aby som prenikol do všetkého a poznal motívy všetkých hráčov. Čo chem len ukázať že takáto hra sa tu stále hrá a vlastne nikdy neprestala. Ano je to hra s vašími hlavami. Fakty, mená, dátumi už dávno poznáte, to čo tu ponúkam je pohľad na ne.

Náš príbeh začína, ako už príbehy začínajú nádejnom udalosťou. Do hry vstúpime v roku 2004. Vtedy sa na ukrajine začala oranžová revolúcia. Ludia demonštrovali za svoje právo na seba určenie. Vymaniť sa z područia Ruska a postupne sa začleniť do európskych štruktúr a NATO. Bola toho plná telka. Na boj proti proruskému Janukovičovi sa postavila nebojácna Timošenková. No kto by nefandil jej rečiam o slobode, o nádeji a lepšej budúcnosti. A tak začali vládnuť oranžoví s občasnými prestávkami kde mali zas navrch tí modrí.



Jedna Ukrajina, jeden jazyk a to ukrajinský boli motto s ktorou v Kyjeve získali podporu - mal byť liekom na všetky problémy Ukrajiny. Žial sľuby o lepšom živote ostali len kampaňou pre novodobého mesiáša. Po pár škandáloch s plynom sa jasne ukazalo že problem netkvie len v obrovskom vplyve Rusov ale hlavne v skorumpovanosti miestnych elit. Kde výsledky volieb sú úplne irelevantné pretože za nitky ťahajú hlavne miestny oligarchovia. Je jedno akej farby je ich tričko (modré alebo oranžové), všetci sú tam uplatený. Reálne zmena nikdy neprišla. To čo však postupne vykličilo bol národnostný problém. Eskaloval na východe, kde žije veľmi veľká ruská menšina. Ruský jazyk je v Donetsku úplne bežný, vlastne je to tam také esperanto. Okrem rusov tam žije ďalších 130 národností. Pretláčanie jedného jazyka (ukrajinština) sa však nestretlo s ničím iným ako odporom. To sú slová môjho známeho ktorý v Donetsku býval roky a potom sa presťahoval do Čiech. Áno, úplný základ konfliktu medzi Kyjevom a Východom ukrajiny tkvie, vyrástol a doteraz je živený na národnostom probléme - politiky jednej ukrajiny.

Perhaps the most obvious of the new Kiev government's mistakes came last week, when deputies in the nationalist party Svoboda, or Freedom, pushed through the cancellation of a law that gave equal status to minority languages, such as Russian.

The previous law had allowed regions across the country to use languages other than the official national language, Ukrainian, on commercial signs, in schools and government documents. When it passed in 2012, it was seen as a victory for the areas where Russian was the dominant language, particularly in the east and south. The law also applied to areas in Ukraine in which other languages, such as Romanian, Hungarian, and Tatar, are spoken by smaller ethnic groups.


The cancellation of this language law only served to infuriate Russian-speaking regions, who saw the move as more evidence that the antigovernment protests in Kiev that managed to topple Mr. Yanukovych's government were intent on pressing for a nationalistic agenda. It only deepened tensions in the Crimea, for example, where the idea that the protesters on Maidan were radical fascists.

Začiatok roku 2013. Ukrajina chce podpísať zmluvu o prístupových rokovaniach do EU. Za nejasných okolností sa "proruský" prezident Janukovič vytratí z Kyjeva a padne celá ukrajinská vláda. Namiesto nej je zostavená nikým nevolená, na čele s Jaceňukom.

Hra začína nadobúdať obrátky. 18.3.2014 Krym ako autoniomna republika sa stal súčasťou Ruskej federácie. Zrazu Ukrajina, táto nepodstatná východoeurópska republika sa stala centrom svetového záujmu. Americký vyceprezident, nemecká kancelárka, francúzky prezident vydávajú vyhlásenia jeden za druhým o porušený dohody o hraniciach po druhej svetovej vojne. Kto by očakával rýchle riešenie sa mýlil. Plno rečí, hrozieb ale vlastne nič.

V takom chaose vždicky niekto urobí chybu. A takáto sa stala 2.5.2014 - keď v odesse bolo upálneých viac ako 40 (presne nikto nevie) ľudí pri srážkach proruských separatistov s prokijevskými zástancami. To je len ukážka toho ako do jednej vety zabalíte niečo z čoho som bol nadlho bez slov a niekoľko nocí som nespal. Posúďte sami (aj toto, aj tohto a aj komentár). Bol to deň kedy definitívne padli akekoľvek rokovania. Od tohto momentu sa cely vychod spojil proti nájazdníkom ktorý im na uliciach za živa upaľujú ľudí. Nezdá sa vám toto ako docela pádny dvôvod ? Môj zdroj my to tiež potvrdil. Jeho obaja rodičia žijú v Donetsku a chcú ísť radšej k Rusom. A to prosím sú obaja pôvodom z Kyjeva.

Hra eskaluje - na východe ukrajiny sa koná referendum ktoré jasne vyhrali separatisti. A obratom sa vyhlasuje nezávyslosť a začína občianska vojna. Tymošenková posiela na východ ukrajiny poriadkové jednotky aby získali opäť kontrolu. Súčastná situácia by sa dala nazvať: všetci sú v šachu. Nikto si nepraje aby koflikt prerástol do niečoho vačšieho. Rusi a NATO majú priveľa obchodných závazkov - nenadarmo sme globalizovaný. Kyjev si nemôže dovoliť stratiť najpriemyselnejšie územia- už teraz ukrajinu dotujeme aby mali vôbec na chod štátu a aby mali vôbec nejaký plyn. Východ ukrajiny nechce aby u nich vládol niekto kto nemá problém poslať rozvášnený dav a zmasakrovať odporcov.

NATO ani Rusko zatiaľ nepodnikli žiadne otvorené kroky. Zdalo by sa že jedni vyčkávajú na druhých ale deje sa pravý opak. Potichu podporujú sve bábky a priživujú konflikt. Všimnite si detail niet tu dobrých a zlých. Každý tu má svoje záujmy ktoré chce touto krízou docieliť. Každý si tu špiní ruky . No všimli ste si žeby vám niekto vyložil ako ten konflikt vlastne vznikol ? Nie, od začiatku sú tí dobrí oranžoví z kyjeva a tí druhí proruský separatisti. Informácie sú vám predkladané polarizované do čierno biela. Krásne som to zažil keď som bol v tom čase na pár dní v Londýne a sledoval BBC a Russia Today. Jedni negovali správy tých druhých. Čo je teda pravda ? Abosutne neverte ani jednej strane. Ja mám šancu niektoré fakty overiť cez môj zdroj, no i tak je to skreslené. No čo môžem dodať že keď idú proti tankom babičky s nákupom, je to tam fakt zlé. A aký bol ozajstný priebeh udalostí sa nikdy nedozvieme. Nieže by to nebolo možné zaznamenať ale ano to nie je chcené. Bolo by potom vidieť že všetci mocipáni si špinia ruky a sú špinaví celý a vlastne čistý nikdy neboli. Ich slová o demokracií a slobode by už nevyzneli nikdy tak autenticky. Využijú a podporia kdekoho aby dosiahli svoje, jední čečencov, druhí neonacistov. Nie je to niečo čo by sme mali ignorovať mávnuť nad tým rukou, pretože nikdy neviete kto bude ďalší narade. Síce nemáte s konfliktom nič slopočné, len žijete na nesprávnom mieste v nesprávny čas.

Doma som považovaný za "zlého" Slováka. Borovičku neuznávam, slivovica my nechutí, hokej nepozerám, uprednostňujem Alpy pred Tatrami. Myslím si že maticú svovenskú vedú zaslepenci ktorý si z histórie vyberajú to čo sa im hodí, treba napríkald Svetopluka kráľa Slovákov aby zakrili to že ako národ sme začali len nedávno a to klerofašisticky. Maďarami neoprvhujem a myslím si že na Slovensku okrem cigáňov žijú v minimálne rovnakom množstve aj bieli cigáni - nepracujú a váľajú sa doma. Obecne povaľačov je tam prebytku, chytrí už dávno zutekali. No každý sa tam bije do pŕs, za národ, za Slovensko, v krčme pri pive. Staviame vodný hrad menom národ. Pričom to nestojí za to - naša súdržnosť vydrží tak málo. Ak by nám mala niečo priniesť skaza Ukrajiny tak je to ako sa význam slov rýchlo mení -východní Ukrajinci sa stali odporacami následne separatistami a potom rebelmi. Občanmi druhej kategórie na ktorých je možné poslať ruzzúrený dav, vypaľovať im obydlia a bombardovať ich - ako sa iné stalo nebezpečným - a my len slepo pritakáme.

Ešte že to vždy má zachrániť borec nakonec alebo frajer na záver. :-/

To je strašné a to kvôli nacionalizmu. Vyznávači oražových čapíc mlátia vyznavačov modrích čapíc. Ostanú len otlačky v popole ...

(...people clearly tried to get out, while walls were melting - odessa )


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama