Září 2014

Sekať trávnik dynamitom

15. září 2014 v 16:12 | lapis |  Komentáre
Často čelíme problému nedostatku predstavivosti. Predstavit si seba za rok, predstaviť si seba v úplne inej role než žijeme, mimo náš stereotyp. Mimo toho čo robíme bežne, mimo spôsobu ako naše priania realizujeme. V podstate sme veľmi konzervatívny a nemáme rady zmeny.

Predstavte si plný sál v divadle. Do prvej rady si sadá párik dôchodcov, skoro ako z reklamy na šťastný dôchodok s penzijným pripoistením. Je to pre nich spoločný zážitok o ktorom si určite budu spoločne debatovať keď sa vrátia domov. Za vás si sadá tiež párik dôchodcov s vnučkou ktorej je tak 10. Je to asi jednno z jej prvých divadiel a babička s dedkom ju chcú "naučiť" na divadlo. Takže idylka. Každý má nejaké očakávania, no to čo dostanú je grupen sex pred prvou prestávkou. 4 nahý chlapy v tangáčoch si to rozdávajú so slúžkou na podlahe pretože autor hry chce tým úkázať ako ľahko sú ľudia kúpiteľný, že za 20 tisic tu a hneď urobia všetko. Maličká za vami musí dostať cukrík aby to vydýchala a párik z prvej rady len neveriacky krúti hlavami že toto nechápu a kukaju splašene po divadle akokeby tam niekde čakali skrytú kameru. Keď sa objavím na podobných hrách tak tá hra je často omnoho menej zaujímavá ako reakcie publika :)

Divadlo fakt zábavné miesto, obzvlášť cez prestávku. Stretnete tam celú plejádu stereotypov. Od ultra konzervatívnych divákov, ktorý čakajú vlastne stále to isté. Chcú prežiť ten istý zážitok čo minule. Nové spracovanie ich nikdy nenadchne a ich reči sú len recykláciou tých minulých. Ďalej tam stretnete ľudí bez názoru, ako miestna politická smotánka pred komunálnimi voľbami, ktorá sa tam bola iba predviesť, ukázať hĺbku výstrihu ale hru vlastne nechápe, akoby aj mohli, keď skoro každá hra ich paroduje :). No a potom sú tam ľudia opačného extrému ktorý vidia aj v tých najotrepaneších replikách to čo tam nikdy nikdo nezamýšlal a samozrejme nemajú ostych to prezentovať pred svojim fanklubom. Samozrejme sú tam aj "hard-core", ktorý divadlo milujú ako ja, pre ktorých je to oddych a čerpajú nové sily práve zo vzletov a úpadkov protagonostov. Vidia v nich kus seba a radi sa zasmejú keď tá či oná postava robí tie isté chyby. Pre túto pestrosť obecenstava, rád len tak premávam medzi ľudmi a nenápadne sa započúvam čo si myslia, ako to divadlo na nich pôsobí a popod nos sa usmejem keď tam začujem nejakú tú mestskú paničku s "názorom" alebo prázdneho politika a žasnem (akokeby práve ich karikatúry práve pred chvilkou na javysku nezožali potlesk). Nie len jedlom je človek živ .... :)

Samozrejme svet sa netočí len okolo divadla. Je pre mňa vždy zaujímavé počúvať ľudí ktorý v divadle nikdy neboli a predsa naň majú názor. "IMAX za miliardu" :D. "Načo nové divadlo", "Je hnusné", "Je na zlom mieste", "Na najrušnejšej ulici", "Riaditeľ tam nastúpil rovno v deň otvorenia, tak to aj tak vypadá", "Nie je to ten prvoreblikový štýl, prečo sa postavilo ultramoderne". Všimnite si ako masy vedia popísať nové veci len pojmami z minulosti ktoré sú im známe. A tiež tie názory znejú akokeby som si prečítali titutlky z bulvaru ako Idnes :) Raz vidieť je viac ako 100 krát počuť, to je moja odpoveď všetkým skeptikom.

Nadruhú stranu nelámem palicu. Občas sa my stane že narazím na niekoho kto sa tomuto vymiká a jeho názor je vskutku prínosný, až to znie ako oximoron: Napríklad vtipný a sebakritický politik :) Žiaľ už nežije, ale i tak mu fandím. Prikladám tu kúsok z jeho pamätí, ktoré vypovedajú presnejšie čo tým myslim:

(moje podrobné poznámky :) )